Vivienne Westwood, narodená 8. apríla 1941, po štúdiu na Westminsterskej univerzite a Univerzite Middlesex zlákal svet dizajnu a pedagogiky. Je to žena, ktorá do istej miery zodpovedá za prínos moderného punku do módy.
Meno Westwood sa začalo verejne skloňovať po tom, čo začala pracovať pre Malcolma McLarena, ktorý sa preslávil vďaka butiku „SEX“. Butik sa vyznačoval spojením oblečenia a hudby – v 70. rokoch na punkovej scéne dominovala skupina Sex Pistols a Malcolm McLaren bol jej manažérom.
Od výrobe šperkov k vlastnej módnej značke
V roku 1958 sa vtedy 17-ročná Vivienne s rodinou presťahovala a začala navštevovať strieborné kováčstvo na Harrow School of Art, odkiaľ po krátkom čase odišla. Neskôr si našla prácu v továrni, popri ktorej študovala pedagogiku a vyrábala šperky. A tie nenechali dlho čakať na svojich prvých kupcov.
V roku 1962 sa stretla s Derekom Westwoodom, za ktorého sa vydala a mala s ním jedného syna – Benjamína. Svoje svadobné šaty si navrhovala sama. Keď následne stretla McLarena (s ktorým v 1967 mala druhého syna) – jej manželstvo sa rozpadlo a s Malcolmom sa presťahovala.
Vivienne učila, až pokým si McLaren neotvoril butik, kde začala predávať pod vlastnou značkou „Vivienne Westwood“. Počas tohto obdobia sa McLaren stáva manažérom skupiny Sex Pistols, ktorí na sebe propagovali túto módnu značku.
Inšpiráciu čerpala z netradičných zdrojov
Vivienne počas svojej tvorby čerpala inšpiráciu, odkiaľ sa len dalo, a výnimkou nebola ani kontroverzia fetišistov či prostitútok. Patrila medzi prvých priekopníkov punkovej módy ako fenoménu 70. rokov. K punku patrili extrémne a provokatérske BDSM, špendlíky, žiletky, reťaze, obojky s ostňami, ktoré sa využívali ako šperk, poburujúci mejkap a účes.
Tento štýl sa taktiež opieral o tradičný škótsky prvok – tartan. Medzi neobvyklé elementy jej štýlu patrí použitie historických princípov strihu (zo 17. a 18. storočia) – napríklad radikálne strihy línií na pánskych nohaviciach.
Westwood chcela nechať svoje návrhy hovoriť samy za seba, napríklad aj prostredníctvom vzorov. Myšlienka, že jej oblečenie malo na niečo poukazovať, sa jej vypomstila a ako dizajnérka bola zosmiešnená. Práve to bolo silné vyhlásenie pre Vivienne a Malcolma, ktoré sa snažili uplatniť v ďalších kolekciách.
Vznik legendárnej minisukne
Neskôr Vivienne našla inšpiráciu v balete Petrushka. Toto predstavenie ju viedlo k návrhu „mini – crini“ (minisukne), ktorá bola skrátenou verziou viktoriánskej krinolíny (kostra, čo sa dávala pod sukne). Jej mini dĺžka a natupírovaná podoba inšpirovali k tomu, aby tieto nadýchané a široké sukne boli viac prezentované a udomácnili sa, ako to spravil návrhár Christian Lacroix.
Minisukňa bola v roku 1989 opísaná ako kombinácia 2 konfliktných ideálov – krinolína reprezentovala bremeno a obmedzenia v ženských šatách a minisukňa reprezentovala pochybné oslobodenie. Hoci nás pred rokom opustila, navždy jej budeme môcť ďakovať za pohodlnosť a celkový „homeless look“, ktorým sa dnešná doba prezentuje.
