Slovenskými železnicami otriasla v posledných mesiacoch séria incidentov, ktoré odhalili nešťastné pozadie bezpečnosti na našich koľajniciach. To, čo sa sprvu javilo ako technické zlyhanie či nešťastná zhoda okolností, naberá po vyjadreniach ministra dopravy Jozefa Ráža celkom nový, kontroverzný rozmer.
Tragická čelná zrážka dvoch rýchlikov pri Jablonove nad Turňou totiž nemusela byť len otázkou nefungujúcej signalizácie, ale fatálneho zlyhania ľudského faktora, ktorý v modernom svete nemá obdobu. Ako informoval web Korzár, minister Ráž totiž prišiel s verziou, ktorá vyráža dych nielen cestujúcim, ale aj odborníkom.
K osudnej udalosti, ktorá zmobilizovala záchranné zložky z celého regiónu, došlo 13. októbra 2025 dopoludnia na úseku Lipovník – výhybňa Tunel. Proti sebe sa tu v plnej sile vyrútili rýchliky R 913 a R 914 Gemeran.
Náraz bol taký devastujúci, že jeden z vlakov zostal visieť kolmo na trať, pričom pod ním v prázdnote nebezpečne balansoval ďalší vagón. Hoci súpravy skončili v troskách, paradoxne neprišlo k žiadnym obetiam na životoch. Tento zázrak v nešťastí len podčiarkol fakt, že vlaková doprava stále patrí k najbezpečnejším, hoci bilancia viac ako 90 ošetrených, z toho 21 s kritickými či ťažkými zraneniami, je alarmujúca.
Čo spôsobilo túto katastrofu?
Po mesiacoch vyšetrovania však Jozef Ráž predstúpil pred verejnosť so zdrvujúcim a absurdným podozrením. Podľa jeho slov za tragédiou nestojí systém, ale rušňovodič, ktorý ignoroval červenú na návestidle. Dôvod nepozornosti je pritom viac než šokujúci. „Mal zapnutý YouTube,“ vyhlásil rezolútne minister pre denník Korzár, čím naznačil, že kým sa v kabíne odvíjalo digitálne video, na koľajniciach sa schyľovalo ku katastrofe.
Ak sa toto podozrenie potvrdí, pôjde o jeden z najbizarnejších a najzbytočnejších incidentov v histórii slovenskej dopravy. Svedectvá pasažierov, ktorí peklo v tuneli prežili, pripomínajú scény z akčného filmu. Náraz prišiel nečakane a v plnej rýchlosti. „Tí, čo sedeli chrbtom, doslova lietali, vyhodilo ich zo sedadiel. Ľudia mali polámané nohy, narazené chrbty a rebrá,“ spomína jeden z cestujúcich na momenty hrôzy.
Havárie vlakov pokračovali
Nehoda pri Jablonove však nebola ojedinelá. Len o necelý mesiac neskôr, 9. novembra, došlo k bočnej zrážke vlakov pri Pezinku. Incident, pri ktorom sa zranilo rekordných 127 osôb, mal podľa rezortu rovnakého menovateľa: nerešpektovanie značenia „Stoj“.
Tieto po sebe idúce zlyhania viedli vládu k rozhodnutiu o odškodnení obetí, ktoré sa v závislosti od vážnosti zranení pohybuje od 3 000 do 20 000 eur. Nové pravidlá odškodňovania by pritom mali vziať do úvahy aj zdravotné následky, ktoré sa u cestujúcich prejavia až s odstupom času.
V reakcii na krízu dôvery v železničnú dopravu prišiel minister s radikálnym riešením – zavedením telových kamier pre rušňovodičov. Nápad neustáleho monitoringu v kabínach však naráža na tuhý odpor zamestnancov. Ministerstvo napriek tomu neplánuje ustúpiť a tvrdí, že dohľad je nevyhnutný pre zachovanie bezpečnosti tisícok ľudí.
Napätá situácia v rezorte mala dohru aj na politickej úrovni. Jozef Ráž po druhej vážnej nehode ponúkol svoju demisiu premiérovi Robertovi Ficovi, ten ju však odmietol a vyjadril ministrovi podporu. Hlava však padla na inom mieste – vo funkcii skončil šéf ZSSK Peter Helexa, ktorého na poste vystriedala Ivana Piňosová. Či personálne zmeny a prísnejší monitoring v kabínach stačia na to, aby sa slovenskí cestujúci opäť cítili vo vlakoch bezpečne, ukážu až najbližšie mesiace.
