Kritici argumentujú, že takéto správanie je výsledkom kultúrneho importu Halloweenu z Ameriky a nemá nič spoločné so Slovenskom a našimi tradíciami. Čo ak je to práve naopak? Čo ak práve obliekanie sa do kostýmov a hodovanie sú tou pravou, stáročia starou, slovenskou a slovanskou tradíciou?

Slovanský Halloween

Medzi skôr narodenými obyvateľmi Slovenska môžeme stále stretnúť ľudí, ktorí nám vedia na základe vlastnej skúsenosti rozprávaním priblížiť zaujímavú starodávnu tradíciu, o akej mnohí z nás nikdy nepočuli.

V noci z 31. októbra na 1. novembra sa mladí ľudia prezliekali do kostýmov zvierat a strašidiel, s koledami prechádzali od domu k domu, pričom im cestu osvecovali svetielka lampášov. Túto starodávnu zvyklosť, náramne pripomínajúcu moderný americký Halloween, by sme mohli nájsť na slovenskom vidieku ešte v prvej polovici 20. storočia.

Ako mnohé podobné tradície, o ktorých vie dnes už len málokto, aj táto vychádza zo starých pohanských rituálov. V tomto prípade ide o niečo, čo poznáme pod pojmom Dziady.

Slovanský sviatok mŕtvych

Slovania verili, že v posledný októbrový deň duše mŕtvych vchádzajú na tento svet a ak sa chcú vyhnúť tomu, aby im ublížili, musia ich pohostiť.

Samotný názov, ktorý sa v rôznych jazykoch mierne líši, má rovnaký etymologický pôvod ako slovo dedo. V tomto kontexte však neznamená „starý otec“, ale „predok“. Dziady sú oslavou duší mŕtvych predkov, čiže ide o sviatok Dušičiek, ktorého názov neskôr prebral kresťanský sviatok Pamiatky zosnulých. To, prečo sa často používa poľský názov Dziady, si vysvetlíme neskôr.

Aby si naši predkovia udobrili duše, pripravili pre ne bohaté občerstvenie. Jedlo nechávali cez noc na stole, hádzali ho do ohňa alebo hodovali priamo na miestach, kde sa pochovávalo. Počas tejto zvláštnej noci sa zapaľovali rituálne ohne, ale aj menšie svetlá, ktoré mali putujúcim dušiam ukázať správnu cestu.

„Podľa všetkého prebiehali podobne ako pohrebné rituály – na hroboch sa hodovalo, pilo a tancovalo s maskami, pričom sa inscenovala symbolická bitka so zlými duchmi,“ opisuje staroslovanské slávnosti uctievania mŕtvych kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD.

Zaujímavé je, že v pohanských časoch sa Dziady zvykli pripomínať niekoľkokrát ročne, štyrikrát, prípadne až šesťkrát do roka.

Sviatky sa vyvíjajú

Rovnako ako všetky ostatné pohanské sviatosti, aj Dziady katolícka cirkev nahradila svojimi vlastnými sviatkami. V tomto prípade hneď dvomi – Sviatkom všetkých svätých (1. november) a Pamiatkou zosnulých (2. november). Je to údajne preto, že svätci a bežní ľudia nemôžu byť podľa cirkvi oslavovaní v jeden deň.

Pri nahrádzaní pohanských sviatkov kresťanskými vždy dochádzalo k preberaniu určitých prvkov zo staršej tradície. S istým zveličením môžeme povedať, že súčasné Dušičky sú len Dziady s novým náterom.

V určitom zmysle je preto zbytočné stavať proti sebe slovanské Dziady, kresťanskú Pamiatku zosnulých, keltský Samhain a írsko-americký Halloween. Pri dôkladnom pohľade sa nedá nevšimnúť si, že tieto sviatky toho majú oveľa viac spoločného než odlišného. Všetky nejakým spôsobom vychádzajú z veľmi podobných starodávnych rituálov a figurujú v nich rovnaké motívy.

Hoci sa Dziady dochovali až do 20. storočia, je zrejmé, že duchovný rozmer tohto sviatku sa postupne vytratil. Kresťanstvo a kresťanské sviatky Dziady zatlačili do úzadia. Pre ľudí, ktorí si tento dávny sviatok pripomínali ešte v minulom storočí, nešlo asi o prejav autentickej viery v nadprirodzené sily, ale skôr len o formu zábavy.

Dziady v zahraničí

Na rozdiel od Slovenska sa v niektorých ďalších slovanských krajinách tieto staré zvyky uchovali v oveľa ucelenejšej forme. Patria k nim hlavne Poľsko, Bielorusko a Rusko. V týchto krajinách má človek možnosť aj dnes zažiť oslavy pripomínajúce staré Dziady.

Veľkú zásluhu na tom má poľský literárny velikán Adam Mickiewicz, ktorý je autorom dramatického diela Dziady. Mickiewicz v ňom pracuje s motívom starej slovanskej oslavy mŕtvych, dielom však komunikuje aj svoje filozofické postoje, pohľady na vieru a poľskú históriu. Táto hra je zároveň dôvodom, prečo sa v medzinárodnom prostredí v súvislosti so slovanskou oslavou mŕtvych uplatnil poľský názov Dziady.

Vyrezávaná tekvica

S americkým Halloweenom sú spojené rôzne symboly, tým najvýraznejším z nich je nepochybne vyrezávaná tekvica. Avšak ani toto nie je niečo, čo by bolo exkluzívne pre americkú tradíciu, respektíve zvyklosti prisťahovalcov z Britských ostrovov.

Na území Slovenska sa „strašidelné“ tekvice vyrezávali už v 19. storočí – mnoho storočí po tom, ako pohanskí Slovania oslavovali Dziady, zároveň viac než sto rokov pred tým, ako k nám prišiel americký Halloween.

Vyrezávaným tekviciam sa na Slovensku zvyklo hovoriť svetlonosy. Tento názov je odvodený od názvu démonickej bytosti, ktorá sa pohybovala v lesoch či pri vodných plochách a vábila okoloidúcich ľudí do záhuby.

Tekvice vyzbierané v októbri sa pripravili v druhej polovici mesiaca tak, že vydržali akurát do začiatku novembra. Do tekvíc sa zvykli umiestňovať sviečky, ktoré mali dve hlavné funkcie – praktickú, keďže osvetľovali cestu, a symbolickú, pretože boli považované za ochranu pred zlými silami.

Záver

Je fascinujúce uvedomiť si, že ak by sme sa vrátili sto rokov do minulosti na slovenskú dedinu, tak by sme na prelome októbra a novembra mohli vidieť veci, ktoré si spájame s moderným Halloweenom. Okná domov by zdobili vyrezávané tekvice so svetielkami. Svojich susedov by navštevovali mladí ľudia v kostýmoch strašidiel a za koledu by dostali kúsok koláča. Veľa by sa pilo a jedlo a nechýbala by kopa dobrej nálady. Takto vyzerá pravá a nefalšovaná slovenská a slovanská tradícia.

Mohlo by ťa zaujímať:

Servus, čau, nazdar, ahoj. Naše každodenné pozdravy majú za sebou príbehy, ktoré ťa určite prekvapia

• História
• Slovensko

Keď sa k nám teda v uplynulých desaťročiach prostredníctvom popkultúry a medzinárodných obchodných reťazcov dostal západný Halloween, nešlo o nič nové. Môžeme povedať, že sa k nám v novom (a značne komerčnom) obale vrátilo niečo, čo bolo na území Slovenska prítomné už tisíc rokov v minulosti.

Príspevok Vyrezávané tekvice a strašidelné masky nie sú žiaden americký výmysel. Naši slovenskí predkovia si nimi pripomínali nebohých už v dávnej minulosti je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Nie všetko, čo sa o nej roky traduje, jej však bolo na súde dokázané. Napriek tomu bola dvakrát odsúdená na doživotie, uprostred náreku obetí aj senzáciechtivej tlače. A dnes sa o nej znovu hovorí kvôli seriálu o Edovi Geinovi. Jej príbeh je temný, odporný a plný rozporov – a práve preto stále dráždi predstavivosť.

Drážďany, kríza a skorý sľub vernosti: Ako sa zrodila Ilse Koch

Narodila sa v roku 1906 v Drážďanoch do rodiny, ktorá nebola politicky výrazná ani privilegovaná. O detstve Ilse Koch sa dochovalo len málo, čo samo o sebe prispelo k neskoršiemu „dotváraniu“ legendy. Mladučká Ilse rýchlo opustila školu a už v pätnástich pracovala, neskôr ako účtovníčka. Život, ktorý začínal obyčajne, sa časom zvrtol do niečoho, čo dejiny zapíšu hrubými, špinavými písmenami.

Na začiatku tridsiatych rokov zasiahla Nemecko hospodárska mizéria a s ňou fascinujúci sľub jednoduchých riešení. Ilse vstúpila do NS*AP už v roku 1932, teda skôr, než sa to stalo masovým. Vízia „árijského majstra“ a pocit, že patrí k vyvolenej rase, sa jej javili ako poriadok v chaose. O dva roky neskôr sa dostala k práci v aparáte na**stického štátu – a k mužovi, ktorý sa stane jej osudom.

S Karlom-Otto Kochom sa zosobášila v roku 1936. Karl bol ambiciózny, brutálny, rýchlo stúpal. Ilse pred svadbou zbierala doklady o „čistote“ rodokmeňa – a nový režim od nej očakával, že bude „plodiť a vychovávať“ vzorné deti. Spolu mali tri. Vonku sa valila mašinéria brutality a masových popráv, doma sa budovala ilúzia komfortu.

Villa Koch: komfort nad továreňou na smrť

V roku 1937 sa Kochovci presťahovali do Buchenwaldu. Súkromná vila s pohľadom na priemysel smrti, slávnosti, hostiny, orchestre a uniformy – a za plotom vyčerpaní väzni, bitky, selekcie, experimenty, smrť hladom aj injekciou. Ilse tu dostala prezývku Kommandeuse – nie oficiálnou hodnosťou, ale autoritou a prístupom k moci, ktoré vyplývali z manželstva s veliteľom.

Svedectvá preživších spomínajú jej jazdy na koni medzi väzňami, bičovanie za jediný „oplzlo drzý“ pohľad, teatrálne vystupovanie, ktoré malo lámať vôľu. Domácnosť vily fungovala vďaka práci väzňov, ktorí museli Ilse oslovovať „eine gnädige Frau“ – „milostivá pani“. Na spoločenských večierkoch sa miešal alkohol, uniformy a chladná moc s vedomím, že hneď za stenami umierajú tisíce.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Účet už existuje, prihlás sa!

Pre dokončenie platby je potrebné sa prihlásiť.

(Zabudol som heslo)

Prihlásiť sa

Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail

Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.

Overiť e-mail Prihlásiť sa

Máš účet? Prihlás sa!

Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.

Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.

Mesačné predplatné Startitup Group PREMIUM 7,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu: Startitup, Fontech, Emefka, Interez, Odzadu

Exkluzívne benefity

Mesačné predplatné Emefka PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Emefka

Exkluzívne benefity

Zobraziť všetky mesačné predplatné

Mesačné predplatné Startitup PREMIUM 5,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Startitup

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Fontech PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Fontech

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Odzadu PREMIUM 3,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Odzadu

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Interez PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Interez

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Ročné predplatné Startitup Group PREMIUM 65€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu: Startitup, Fontech, Emefka, Interez, Odzadu

Exkluzívne benefity

Celá ponuka / Kód

Nechcem odoberať PREMIUM newsletter a Startitup Group newsletter s obsahom a ponukami Startitup a jeho obchodných partnerov.

Karta

Emailová adresa

Heslo

(Zabudol som heslo)

Súhlasím s Podmienkami ochrany súkromia, Podmienkami používania , Všeobecnými obchodnými podmienkami a Podmienkami TrustPay.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Platba

Registrovať a zaplatiť

Zabezpečené šifrovaním

Platobné operácie sa odohrávajú na zabezpečených certifikovaných platformách spĺňajúcich tie najvyššie PCI DSS štandardy bezpečnosti.

Zrušiť predplatné môžeš kedykoľvek. Súhlasím s poskytnutím predpaltného a bol som poučený, že odsúhlasením jeho poskytnutia strácam právo na odstúpenie.

Príspevok Krv jej voňala ako parfém, z kože obetí si robila suveníry. Príbeh Ilse Koch, ktorá fascinovala aj Eda Geina je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Prinášame ti rebríček najbohatších mužov, ktorí sa kedy na tejto planéte objavili. Pravdepodobne ťa prekvapí, kde sa umiestnil Musk či Bezos. Rebríček sme zostavili na základe webov Forbes a Money.

10. Jeff Bezos (1964, USA) – 215 miliárd dolárov

Kontroverzný Jeff Bezos, zakladateľ a bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Amazon, je považovaný za jedného z najbohatších ľudí moderného sveta. V roku 1994 založil Amazon ako online kníhkupectvo, ktoré sa postupne transformovalo na globálne e-commerce impérium predávajúce všetko od elektroniky po potraviny.

Mohlo by ťa zaujímať:

Multimiliardár Jeff Bezos prezradil, v čom tkvie tajomstvo úspechu. Väčšina ľudí verí tejto lži

• Financie
• Tipy a triky

Bezosovo bohatstvo pochádza najmä z jeho podielu v Amazone, ktorý vďaka rastu spoločnosti a diverzifikácii do oblastí ako cloud computing (AWS), streamovanie videa či logistika, výrazne vzrástol. Pod jeho vedením sa Amazon stal symbolom moderného online nakupovania a technologických inovácií.

9. Mark Zuckerberg (1984, USA) – 216 miliárd dolárov

S Bezosom podľa webu Forbes zvádza finančný boj 40-ročný Mark Zuckerberg. Zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Meta Platforms (predtým Facebook) je jedným z najvplyvnejších technologických podnikateľov súčasnosti. Svoj projekt spustil v roku 2004 počas štúdia na Harvardovej univerzite a postupne premenil sociálnu sieť na globálnu platformu s miliardami používateľov.

Zuckerbergovo bohatstvo pochádza hlavne z podielov v Meta Platforms, ktorá sa stala jedným z technologických gigantov sveta. Pod jeho vedením spoločnosť rozšírila svoje portfólio o produkty ako Instagram, WhatsApp a Oculus VR, čím sa stala lídrom v oblasti sociálnych médií a virtuálnej reality.

8. John D. Rockefeller (1839 – 1937, USA) – 341 miliárd dolárov

Legendárny filantrop John D. Rockefeller, zakladateľ spoločnosti Standard Oil, sa stal symbolom priemyselného bohatstva a korporátnej moci 19. storočia. Svoje podnikanie začal v roku 1863 investíciami do ropného priemyslu, ktorý sa v tom čase rýchlo rozvíjal. Už do roku 1880 jeho spoločnosť kontrolovala až 90 % americkej produkcie ropy, čím Rockefeller získal prakticky monopolné postavenie na trhu.

Podľa jeho nekrológu v The New York Times mal Rockefeller v roku 1918 majetok v hodnote približne 1,5 miliardy dolárov – čo predstavovalo asi 2 % vtedajšieho amerického hospodárstva. Prepočítané na dnešné pomery by to zodpovedalo viac než 340 miliardám dolárov.

7. Elon Musk (1971, Juhoafrická republika, USA) – 342 miliárd dolárov

Kontroverzný Elon Musk, generálny riaditeľ spoločností Tesla a SpaceX, je považovaný za najbohatšieho muža modernej doby. Jeho bohatstvo pochádza najmä z revolučných technológií v oblasti elektromobility, obnoviteľných zdrojov energie a kozmického výskumu. Vďaka úspechu spoločnosti Tesla, ktorá zásadne zmenila automobilový priemysel, a ambicióznym vesmírnym projektom SpaceX sa Musk dostal na vrchol rebríčkov svetového bohatstva.

Muskova vízia siaha ďaleko za hranice Zeme – jeho cieľom je kolonizácia Marsu a premena ľudstva na multiplanetárny druh. Okrem toho investoval aj do projektov ako Neuralink a The Boring Company.

6. Andrew Carnegie (1835 – 1919, USA) – 372 miliárd dolárov

A tu opúšťame modernejšie doby. Kým John D. Rockefeller pútal väčšinu pozornosti, skutočným kráľom amerického priemyslu bol Andrew Carnegie, škótsky prisťahovalec, ktorý si v Amerike vybudoval oceľové impérium. V roku 1901 predal svoju spoločnosť U.S. Steel bankárovi J. P. Morganovi za 480 miliónov dolárov – čo vtedajšie ekonomické pomery prepočítané na dnešok posúva na hodnotu približne 372 miliárd.

Carnegie po predaji venoval väčšinu svojho majetku na charitu – zakladal knižnice, univerzity a podporoval vedu, čím sa stal symbolom filantropie a vzdelania.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Bohatstvo, o akom sa Muskovi či Bezosovi nemôže ani snívať. Toto je desať najbohatších mužov v histórii ľudstva je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ufológovia zase prišli s vlastnou hypotézou, a síce, že pyramídy Egypťania postavili za pomoci mimozemšťanov (resp. ich postavili priamo mimozemšťania). Zástancom tohto divokého názoru je napríklad Erich von Däniken.

O ňom a o iných zástancoch tejto hypotézy sme písali aj v samostatnom článku. Treba ale dodať, že väčšina vedcov tieto hypotézy odmieta a vraví o nich ako o nezmysloch. To však neznamená, že experti majú presné vysvetlenie na to, ako pyramídy vlastne vznikli.

Je odpoveďou voda?

Len nedávno sa však skupine vedcov z francúzskeho výskumného inštitútu Paleotechnic podaril pozoruhodný objav, ktoré by na stavbu pyramíd mohol vrhnúť úplne nové svetlo. Vo svojom bádaní sa zamerali na známu Stupňovitú (alebo aj Džoserovu) pyramídu v Sakkáre. Prišli na to, že Egypťania pri jej stavbe mohli využiť silu vody, a to za pomoci dômyselného hydraulického systému.

Vďaka nemu mohli presúvať veľké kamenné bloky. „Je to prelomový objav,“ uviedol Xavier Landreau, šéf inštitútu Paleotechnic a autor novej štúdie. „Náš výskum môže kompletne zmeniť status quo o tom, ako bola pyramída postavená,“ dodal.

Vodu podľa neho stavitelia čerpali z Nílu a kanálmi presúvali do oblasti Sakkáry, kde ju zadržiavali v priehrade Gisr el-Mudir. Odtiaľ prúdila do údolia a tiež na miesta, kde stojí Stupňovitá pyramída. Kamenné bloky mohol pomáhať dvíhať tlak vody v šachtách pod pyramídou.

Určite si prečítaj:

Firma z Nového Zélandu začala predávať nealkoholické víno pre zvieracích miláčikov

• Fakty a zaujímavosti
• Zvieratá

Odborníci sú skeptickí

Treba ale dodať, že ostatní experti sú ohľadom tejto hypotézy zatiaľ skôr skeptickí. Podľa archeologičky Judith Bunbury síce existujú dôkazy, že Egypťania používali hydraulické technológie, ale neexistujú náznaky, že by využívali hydraulický systém na zdvíhanie ťažkých kamenných blokov.

„Hoci sú informácie z tohto obdobia riedke, nejaké predsa len sú a je prekvapujúce, že keď je v scénach z hrobiek Starej ríše a v textoch ako Rukopisy Mŕtveho mora, zaznamenaných toľko detailov každodenného života a technológií, tento typ zariadenia je úplne vynechaný. Ak sa teda používal,“ uviedla. Archeologička Julia Budka zase kritizovala, že na štúdii sa nepodieľali žiadni egyptológovia.

Podobne sa vyjadrili aj iní odborníci, podľa ktorých je táto hypotéza nesprávna. Podľa experta Zahiho Hawaasa ide o „úplne mylnú hypotézu“. „Neexistuje žiadny dôkaz, že by akákoľvek pyramída v Egypte využívala vodu na transport kameňov,“ vyhlásil.

„Šachty, o ktorých Landreau hovorí, sú pohrebné komory, nie hydraulické zariadenia,“ doplnil. Vedci sa teda stále prikláňajú skôr k názoru, že starovekí Egypťania pri stavbe pyramíd využívali systém rámp a pák, čo, napokon, potvrdzujú aj dôkazy.

Príspevok Ako Egypťania postavili pyramídy? Vedci prišli so zaujímavým objavom, za všetkým mohol byť jednoduchý trik je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Muž na nič nečakal a nález okamžite nahlásil úradom. Odborníci sa následne vyjadrili, že rybárovi sa podarilo nájsť jeden z najväčších stredovekých pokladov, aké sa kedy vo Švédsku našli. Ako sme napísali, väčšina mincí či príveskov vznikla v 12. storočí.

Na viacerých z nich sa našiel latinský nápis KANUTUS, čo odkazuje na kráľa Knuta Erikssona, ktorý Švédsku vládol v rokoch 1173 až 1195. Nález obsahoval aj viacero vzácnych „biskupských mincí“, ktoré si nechávali raziť mocní biskupi. Nájdeme na nich vyobrazeného biskupa, ktorý drží paličku či pastiersku palicu, ktorú duchovní často nosili ako symbol svojej moci v cirkvi.

Unikátny poklad

Riaditeľka Stredovekého múzea v Štokholme Lin Annerbäck označila nález za unikátny. „Je to unikát. Nemáme žiadne iné stredoveké poklady zo Štokholmu,“ uviedla. „A tento sa navyše zdá byť obrovský.“ Zaujímavé je, že Štokholm v čase, z ktorého pochádzajú mince a prívesky neexistoval.

Založený bol až v roku 1252, čiže v 13. storočí. Jeho populácia sa postupne rozrastala a na konci 13. storočia z neho bolo najväčšie švédske mesto. Odborníci sa domnievajú, že dôvodom, prečo sa niekto rozhodol na danom mieste poklad zakopať, treba hľadať v nepokojnej dobe raného stredoveku.

Išlo o dobu politického aj vojenského napätia, keďže Švédsko sa vtedy snažilo kolonizovať a rozšíriť svoju moc do Fínska. Mnohí ľudia tak svoj majetok skrývali tak, že ho proste zakopali pod zem, aby nepadol do nepovolaných rúk.

„Veríme teda, že mnohí ľudia ukryli takéto poklady, aby ich udržali vo svojom vlastníctve,“ vysvetlila Annerbäck. „Skutočnosť, že striebro je zmiešané s perlami a inými vecami, vytvára dojem, že šlo o osobné ukryté bohatstvo,“ dodala.

Poklad momentálne skúmajú experti, pričom to, či nálezca dostane finančnú odmenu, určí Národná rada pre kultúrne dedičstvo. Archeologička Sofia Andersson zdôraznila, že nálezca v tomto prípade postupoval správne.

„Podľa zákona o kultúrnom dedičstve má každý, kto nájde staroveké striebro alebo predmet, povinný ponúknuť ho štátu na vykúpenie – za finančnú náhradu,“ povedala. Vzhľadom na to, že ide o poriadne vzácny nález, sa ale dá predpokladať, že rybár neodíde naprázdno.

Určite si prečítaj:

Ako Egypťania postavili pyramídy? Vedci prišli so zaujímavým objavom, za všetkým mohol byť jednoduchý trik

• Fakty a zaujímavosti
• História

Príspevok Rybárovi sa podarilo uloviť vzácny poklad ako z rozprávky. Našiel v ňom mince aj cennosti z 12. storočia je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ako väzeň strávil niekoľko desaťročí svojho života – najprv ako vojnový zajatec v Británii a neskôr ako odsúdený vojnový zločinec v Nemecku. Dôvod, prečo bol jeho pobyt za mrežami taký nákladný, nie je len to, že si odsedel 41 rokov, ale aj zvláštny režim, v ktorom fungovala väznica Spandau, v ktorej bol držaný.

Nepopulárny, ale úspešný

Rudolf Hess je dôkazom toho, že na*isti nikdy neboli v poriadku a už od začiatku priťahovali rôzne divné „postavičky“. Tento veterán z prvej svetovej vojny sa krátko po porážke Nemecka zoznámil s Adolfom Hi*lerom, s ktorým si výborne rozumel. Dvojica zdieľala podobné názory na minulosť, súčasnosť aj budúcnosť Nemecka a Hess sa preto stal oddaným nasledovateľom rakúskeho slobodníka.

Hess stál pri Hi*lerovi počas jeho neúspešného pokusu o prevrat v roku 1923, aj počas následnej väzby, pri budovaní strany. A, samozrejme, aj pri prevzatí moci v roku 1933. Vernosťou si vyslúžil viaceré významné funkcie v strane.

Napriek tomu, že Hess mal v rukách obrovskú zodpovednosť, vôbec nepôsobil spoľahlivým dojmom. Dá sa povedať, že bol hypochonder – neustále sa sťažoval na kadejaké zdravotné problémy, ktoré sa návštevou lekára len málokedy potvrdili. Miloval astrológiu a okultné náuky a spolu s rôznymi ďalšími prejavmi Hess vytváral na okolie dojem, že jeho mentálne zdravie nemusí byť úplne v poriadku.

Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:

• Muž bol nájdený s kompletnou stratou pamäte. Náročné pátranie po vlastnej identite nakoniec odhalilo dramatický príbeh
• Bol to vojnový zločinec, potomok aristokratov či cudzí agent? Identita tohto muža je dodnes nerozlúštená záhada československých dejín
• Babrácky gang bodybuilderov terorizoval Miami. Tragikomický skutočný príbeh sa stal predlohou pre film Michaela Baya

Naivná mierová misia

Meno Rudolfa Hessa si väčšina ľudí spája predovšetkým s jeho veľmi naivnou, či až pomätenou snahou uzavrieť mier s Veľkou Britániou. Je známe, že aj neslávne známy nemecký diktátor dlhé roky uvažoval o Veľkej Británii ako o možnom spojencovi v boji proti Sovietskemu zväzu a komunizmu celkovo.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Účet už existuje, prihlás sa!

Pre dokončenie platby je potrebné sa prihlásiť.

(Zabudol som heslo)

Prihlásiť sa

Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail

Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.

Overiť e-mail Prihlásiť sa

Máš účet? Prihlás sa!

Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.

Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.

Mesačné predplatné Startitup Group PREMIUM 7,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu: Startitup, Fontech, Emefka, Interez, Odzadu

Exkluzívne benefity

Mesačné predplatné Emefka PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Emefka

Exkluzívne benefity

Zobraziť všetky mesačné predplatné

Mesačné predplatné Startitup PREMIUM 5,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Startitup

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Fontech PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Fontech

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Odzadu PREMIUM 3,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Odzadu

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Interez PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Interez

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Ročné predplatné Startitup Group PREMIUM 65€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu: Startitup, Fontech, Emefka, Interez, Odzadu

Exkluzívne benefity

Celá ponuka / Kód

Nechcem odoberať PREMIUM newsletter a Startitup Group newsletter s obsahom a ponukami Startitup a jeho obchodných partnerov.

Karta

Emailová adresa

Heslo

(Zabudol som heslo)

Súhlasím s Podmienkami ochrany súkromia, Podmienkami používania , Všeobecnými obchodnými podmienkami a Podmienkami TrustPay.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Platba

Registrovať a zaplatiť

Zabezpečené šifrovaním

Platobné operácie sa odohrávajú na zabezpečených certifikovaných platformách spĺňajúcich tie najvyššie PCI DSS štandardy bezpečnosti.

Zrušiť predplatné môžeš kedykoľvek. Súhlasím s poskytnutím predpaltného a bol som poučený, že odsúhlasením jeho poskytnutia strácam právo na odstúpenie.

Príspevok Kto bol najdrahším väzňom v histórii? Ročné náklady na pobyt tohto muža za mrežami dosiahli takmer pol milióna dolárov je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Napriek tomu sa časť hrobov stratila bez stopy, kým iné zostali zámerne ukryté pred zrakmi ľudí. Takéto záhady neustále priťahujú pozornosť bádateľov, archeológov aj historikov, ktorí sa ich snažia rozlúštiť. Pátranie po stratených miestach pretrváva aj v súčasnosti, pretože túžba po objavení pravdy nikdy neutícha. Niektoré z týchto tajomstiev tak dodnes vyvolávajú úžas a otvárajú nové otázky o minulosti.

A práve preto sa v článku nižšie zameriame na najznámejšie historické osobnosti, ktorých miesto posledného odpočinku nepoznáme. Zmizli z dôvodu obrovskej lúpeže? Alebo je v tom vynaliezavosť rodinných potomkov? Niektoré odpovede vás dozaista prekvapia.

Záhada miesta posledného odpočinku Alexandra Veľkého

Hrobka Alexandra Veľkého patrí bezpochyby medzi tie najväčšie záhady dejín, pretože jej poloha zostáva neznáma už celé stáročia. Tento vojenský génius zomrel vo veku 32 rokov a podľa tradície mal byť prevezený do Macedónie. Avšak jeho cesta sa nečakane skončila, keď generál Ptolemaios prevzal telo a odviezol ho do Egypta. Tam malo podľa plánov spočinúť v majestátnej hrobke, známej ako Soma.

Odtiaľ však príbeh získava zvláštny zvrat. Z historických záznamov vyplýva, že hrobka ešte stáročia po smrti panovníka priťahovala pozornosť. Rímski cisári, vrátane Cézara, Augusta či Caligulu, ju údajne navštívili, niektorí vraj dokonca odobrali predmety, možno aj samotné telo. Avšak v 4. storočí náhle miznú všetky zmienky, akoby miesto jeho posledného odpočinku pohltila zem.

Odvtedy prešlo už viac ako 1600 rokov a pátranie po hrobe neprestáva. Archeológovia i dobrodruhovia neustále skúmajú teórie, ktoré smerujú pod ruiny Alexandrie, do Macedónie či dokonca do Benátok.

Anonymná múmia či hosť u Tutanchamóna?

Nefertiti, manželka faraóna Achnatona, patrí medzi najzáhadnejšie postavy starovekého Egypta. Aj keď jej tvár poznáme vďaka slávnej buste, miesto jej posledného odpočinku zostáva neznáme. Po jej smrti sa historici opierajú len o niekoľko zachovaných zlomkov záznamov, keďže oficiálne pramene neponúkajú relevantné informácie.

Archeológovia však neustále skúmajú hrobky v Údolí kráľov a hľadajú dôkazy, ktoré by mohli objasniť jej osud. Jedna z teórií tvrdí, že Nefertiti mohla odpočívať priamo v hrobke svojho nevlastného syna Tutanchamóna. O túto možnosť sa opiera aj objav z roku 2015, keď sa v hrobke našli stopy, ktoré naznačujú prítomnosť tajných skrytých komôr.

Ak by sa hypotéza potvrdila, išlo by o jeden z najväčších archeologických objavov moderných dejín. Napriek rokom výskumu však záhada pretrváva a meno Nefertiti naďalej vzbudzuje obdiv aj zvedavosť po celom svete.

Wolfgang Amadeus Mozart – je jeho spoločný hrob pravý?

Keď Wolfgang Amadeus Mozart v roku 1791 zomrel, jeho pochovanie prebehlo inak, než sa často tvrdí. Neodpočíva v žiadnom „žobráckom hrobe“, pretože patril k strednej vrstve. Jeho telo uložili do neoznačeného hrobu na cintoríne Sankt Marx vo Viedni, čo vtedajšia spoločnosť považovala za bežný postup. Podľa záznamov dokonca zdieľal miesto posledného odpočinku s viacerými osobami.

V nasledujúcich desaťročiach sa však cintorín zmenil, pretože hroby sa často presúvali, aby sa uvoľnilo miesto novým zosnulým. Postupne sa stratili aj presné údaje o tom, kde presne spočívalo Mozartovo telo. V 19. storočí sa preto určil symbolický bod, ktorý označuje jeho pravdepodobný hrob.

Aj keď na spomínanom mieste dnes stojí pamätník, nik s istotou netvrdí, že práve tam hudobný skladateľ skutočne odpočíva, alebo že tam niekedy dokonca ležal.

Záhada hlavy Williama Shakespeara

William Shakespeare je mnohými považovaný za najväčšieho dramatika všetkých čias. Svoj posledný odpočinok si prial v Kostole Svätej Trojice v rodnom Stratforde nad Avonom. Jeho hrob má jasné označenie, no aj napriek tomu sa traduje, že v ňom chýba niečo zásadné. To podstatnou súčasťou, ktorá chýba je samotná lebka Shakespeara. Legenda o jej krádeži sa rozšírila už v 19. storočí.

Mohlo by ťa zaujímať:

Najnenávidenejší tyran Ríma, cisár Nero: Jednu vec mu Rimania nikdy nedokázali odpustiť

• Fakty a zaujímavosti
• História

Objavili sa reči o hrobároch, ktorí ju údajne vzali pre zberateľov kuriozít. Aj keď mnohí dlhé roky považovali túto historku za výmysel, moderný prieskum v roku 2016 odhalil znepokojujúcu pravdu. V oblasti, kde by sa mala nachádzať hlava, neexistujú žiadne kosti. Tajomstvo ešte viac prehlbuje nápis na náhrobku, pripomínajúci varovanie pred narušením hrobu.

Znie ako prosba, ale aj kliatba zároveň. Možno práve tento text vznikol zámerne, ako ochrana pred znesvätením miesta, kde odpočíva slávny autor. Zdá sa však, že ani takáto hrozba neodradila každého.

Džingischán pochovaný v úplnej tajnosti

Niektoré hrobky zmizli v prúde času, a iné mali zostať navždy skryté, presne ako tá Džingischánova. Tento neúnavný dobyvateľ a zakladateľ Mongolskej ríše rozširoval svoje územia s obrovskou vytrvalosťou a silou a vytvoril jednu z najväčších ríš histórie ľudstva. Keď roku 1227 zomrel, odmietol honosné mauzóleum, pretože si prial pre miesto svojho posledného odpočinku absolútnu anonymitu.

Podľa legiend jeho pohreb prebiehal v prísnej tajnosti a miesto hrobu zostalo utajené. Každý, kto sa náhodou priblížil k pohrebnému sprievodu, údajne neprežil, aby sa predišlo vyzradeniu polohy. Po pochovaní jazdci údajne prešli cez hrob, zahladili všetky stopy a zmizli bez svedkov.

Aj keď sa mnohí historici a archeológovia roky usilujú o odhalenie tohto miesta, väčšina Mongolov si želá, aby hrob zostal neznámy z úcty k svojmu vodcovi. Niektoré teórie však naznačujú, že hrob leží na posvätnej hore Burkhan Chaldun v provincii Chentej, kde sú archeologické výskumy zakázané.

Záhada Draculovej hrobky

Vlad III., známy ako Vlad Napichovač z Rumunska, sa preslávil neobyčajnou krutosťou a odvahou v bojoch proti Osmanskej ríši. Stal sa tiež predlohou pre postavu legendárneho Draculu, ktorú vytvoril Bram Stoker. Zomrel približne v roku 1477, no to, ako z toho sveta odišiel, je stále obrovská záhada. Podľa niektorých záznamov Osmani odviezli jeho hlavu, zatiaľ čo telo uložili v rumunskom kláštore Snagov.

Na tomto mieste sa dnes nachádza náhrobný kameň, no v hrobke sa nenašli žiadne ľudské pozostatky. To vyvoláva dojem, že Vlad možno odpočíva inde. Jedna teória spomína iný kláštor, no ešte odvážnejšia hypotéza tvrdí, že telo sa dostalo až do Talianska. Vedci poukazujú na hrobku v kostole Santa Maria La Nova v Neapole, zdobenú drakmi, ktorá by mohla skrývať jeho ostatky.

Miesto posledného odpočinku Vlada Napichovača teda zostáva aj naďalej veľkou záhadou a predmetom mnohých archeológov.

Príspevok Záhada stratených hrobiek historických velikánov: Kde sa ukrýva miesto odpočinku Džingischána? je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Udržiavať si čisté zuby je nevyhnutné. Nielen preto, aby sa predišlo zubnému kazu, ale aj preto, aby nám z úst nezapáchalo ako z odpadkového koša. Vďaka moderným elektrickým kefkám a pokročilým zubným pastám je to dnes hračka. No kedysi to tak jednoduché nebolo – alebo bolo, len inak. Poďme sa pozrieť na to, ako si ľudia čistili zuby od praveku až po dnešok.

Žuvacie paličky a tvrdé jedlo

V pradávnych časoch mali ľudia po ruke len to, čo im ponúkala príroda – teda paličky a trávy. Z nich si vyrábali prvé nástroje na čistenie zubov. Konce paličiek rozžuli, kým sa nezastrapkali, a tie potom používali na odškrabávanie zvyškov jedla.

Zároveň jedli drsné a nejemné potraviny, ktoré samy o sebe pôsobili ako „prírodný peeling“. Aj keď to čistilo, malo to háčik – zuby sa im postupne obrúsili až do hladka.

Egyptské zubné prášky pre odvážnych

Starovekí Egypťania milovali krásu a upravený vzhľad – a čisté zuby k tomu patrili. Ich recepty na zubné prášky by však dnes zvládol len ten najodolnejší. Miešali ocot s drsnými materiálmi ako pemza, spálené vaječné škrupiny, rozdrvené kopytá zvierat či dokonca lebky myší. Takýto prášok síce zuby vybielil, ale aj poriadne poškodil.

Grécka „žuvačka“

Aj starí Gréci túžili po osviežujúco omamnom dychu. Ich žuvačka sa nazývala masticha – živica zo stromu pistácie mastixovej. Žuvanie mastichy pomáhalo odstraňovať zvyšky jedla a zároveň osviežovalo ústa jemnou vôňou živice. Dá sa povedať, že išlo o prvú žuvačku na svete.

Rimania si na zuby dávali vodu z moču

Rimania si radi dopriali luxus, ale ich metódy ústnej hygieny by sme dnes označili za nechutné. Okrem práškov používali ústnu vodu z ľudského moču. Obsahovala totiž amoniak, ktorý účinne ničí baktérie. Aj keď to fungovalo, predstava kloktania moču nie je určená pre slabé žalúdky.

Čínska sviežosť s mätou

Kým Rimania kloktali moč, Číňania stavili na vôňu a chuť. Ich staré recepty na zubné zmesi obsahovali soľ, ženšen a mätu, ktoré nielen čistili, ale aj osviežovali dych. Dá sa povedať, že vďaka nim máme predchodcu dnešných mentolových zubných pást.

Stredoveká Európa, kyslý luxus a úpadok

Po páde Rímskej ríše sa mnohé znalosti stratili. Ľudia si síce zuby stále čistili, no často len soľou, octom alebo spáleným chlebom. Bohatí si však mohli dovoliť „zubné prášky“ od lekárnikov – zmes korenín, vína a rozdrvených krabích škrupín. Niektorí alchymisti dokonca ponúkali aqua fortis, teda kyselinu dusičnú. Tá síce rozpustila špinu, ale aj samotné zuby.

Po renesancii prišiel zvláštny úpadok dentálnej hygieny. Od 17. storočia sa čistenie zubov takmer prestalo praktizovať. V kombinácii so sladším jedlom to viedlo k rozšíreným kazom a vypadnutým zubom. Legendárne drevené protézy Georgea Washingtona sa stali len symbolom doby, v ktorej sa zubné bolesti považovali za bežnú súčasť života.

Kráľovské experimenty s trusom

Niektoré dobové pokusy o biely úsmev boli vyslovene bizarné. Na dvore kráľovnej Alžbety I. si dvorné dámy vybielili zuby pomocou… vtáčieho trusu. Ten síce zuby rozjasnil, no zanechal za sebou zápach, ktorý by dnes neprešiel ani v najhlbších zákutiach akejkoľvek temnej uličky.

Viktoriánsky návrat k práškom

V 19. storočí sa čistenie zubov konečne vrátilo do módy. Ľudia si doma vyrábali zubné prášky z mydla, vody a rozdrvených tehál. Aj keď to znelo drsne, bolo to bezpečnejšie než niektoré „zázračné“ produkty predávané podomovými šarlatánmi, ktoré často obsahovali tabak, kokaín alebo kyseliny.

Zrod moderných zubných pást

Po prvej svetovej vojne sa zubné pasty stali populárnejšími než prášky. Chemici začali pridávať fluorid, ktorý posilňuje zubnú sklovinu. No v niektorých prípadoch sa výrobcovia nechali uniesť – peroxid vodíka v bieliacich pastách bol taký silný, že poškodzoval ďasná.

Mohlo by ťa zaujímať:

Ak sa ti snívajú nočné mory o vypadávaní zubov, nie si v tom sám. Simulácia vysvetlila dôvody, prečo sa to deje

• Ľudia
• News

A potom nastal zázrak. V 20. storočí prišla revolúcia – elektrické kefky a ultrazvukové čistenie. Konečne sa zdalo ako možné udržať si zdravý chrup bez šmirgľovania tehlami alebo kloktania moču. Zubná hygiena sa stala symbolom modernej starostlivosti o telo.

Dnešné inovácie pokračujú ďalej – UV bielenie zubov, zubné dlahy vytlačené na 3D tlačiarni, pasty z ľudských vlasov či dokonca zubné implantáty z dentálnych živíc. Technológia posúva hranice, no niektoré domáce pokusy, najmä s UV svetlom, už ľuďom poškodili zuby aj ďasná.

História čistenia zubov je dôkazom, že ľudstvo je ochotné skúsiť čokoľvek. Od myších lebiek po elektrické kefky – len aby malo čisté zuby a svieži dych. A hoci sa dnes na staré metódy pozeráme s úškrnom, v skutočnosti viedli k tomu, že si dnes môžeme užívať úsmev bez bolesti, zápachu a trusu.

Príspevok Dentálna hygiena mala v minulosti štrbavý úsmev. Ľudia si zuby umývali močom, ale aj spáleným chlebom je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Pripravili sme si pre teba totiž niekoľko historických fotografií, ktoré by si v učebniciach dejepisu hľadal len márne… aj napriek tomu si myslíme, že sa ich oplatí vidieť.

1. Disneyho animátori pracujúci na postave Bambiho, 1942

2. Malý fínsky chlapček pribehol, aby si obzrel autobus, 1939

3. Provizórna nemocnica počas Vietnamskej vojny, 1970

4. Muž stláča spúšť drevenou palicou, aby si mohol urobiť selfie, 1957

5. 21-ročný Yves Saint Laurent na pohrebe Christiana Diora, 1957

6. Brit hľadajúci si prácu chodí po meste so životopisom zaveseným rovno na sebe, 1930

7. Pracovisko obchodníka s otrokmi na Whitehall Street v Atlante, 1864

Odporúčame prečítať:

Sociálna poisťovňa varuje dôchodcov: Bez tohto dokladu od novembra dôchodok nedostanete

• Financie
• Slovensko

8. Francúzski vojaci obiehajú psa s fajkou v okuliaroch, 1915

9. Rodina drevorubačov s 1300-ročným stromom, 1892

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Zaujímavé aj mrazivé historické fotografie, ktoré ťa obratom vtiahnu naspäť do minulosti je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Mikrovlnku vynašiel americký vynálezca Percy Spencer. Narodil sa v roku 1894 a napriek tomu, že nedokončil ani základnú školu, stal sa expertom v odbore rádiových technológií. Ako dieťa stratil oboch rodičov a starala sa oňho teta. Vzdelával sa sám. Zaujímala ho fyzika, chémia, trigonometria či matematika. Ako tínedžera ho začala fascinovať elektrina. Stalo sa tak, keď sa zamestnal v mlyne ako elektrikár. Keď mal osemnásť rokov, vstúpil do amerického námorníctva, kde ho mimoriadne zaujala bezdrôtová komunikácia.

Rozpustená čokoládová tyčinka

Celkovo sa mu pripisuje približne 150 rôznych vynálezov, pričom prvý krok k vynálezu mikrovlnky urobil v roku 1939. Práve vtedy sa totiž zamestnal vo firme Raytheon, ktorá práve dostala zákazku na výrobu bojového radarového zariadenia. Spencer skúmal magnetrón – zariadenie, ktoré vytvára mikrovlnné žiarenie.

Fakt, že mikrovlnné žiarenie spôsobuje teplo zistil náhodou, keď sa mu vo vrecku rozpustila čokoládová tyčinka. Následne mu napadlo, že by sa tento systém dal využiť na ohrievanie rôznych jedál. Spencer začal experimentovať a vytvárať rôzne prototypy a po niekoľkých pokusoch dostal od nadriadených povolenie začať pracovať na projekte mikrovlnnej rúry.

Určite si prečítaj:

Ľudia z celého sveta zistili, že sa im sníva rovnaký sen: V spánku putujú po obrovskom nákupnom centre

• Fakty a zaujímavosti
• Kuriozity

Mikrovlnné žiarenie ako zdroj tepla si dal patentovať a firma Raytheon 8. októbra 1945 uviedla na trh prvú mikrovlnku pod názvom RadarRange. Tá však mala poriadne ďaleko od relatívne malých spotrebičov, na ktoré sme zvyknutí. Vážili totiž takmer štyristo kilogramov a spočiatku sa využívala hlavne v reštauráciách, jedálenských vozňoch či zaoceánskych lodiach. Tieto mikrovlnky boli aj poriadne drahé, stáli od dvoch do troch tisíc dolárov. Pre väčšinu obyvateľov tak ostávali nedostupné.

Neskôr si však podnikatelia uvedomili atraktivitu tohto vynálezu aj pre bežných obyvateľov a snažili sa upraviť rozmery mikrovlnky. Začalo sa tak diať v 50. rokoch, pričom zlomové v tomto ohľade boli 60. a 70. roky.

Za prispenia japonských inžinierov sa podarilo vytvoriť menšie mikrovlnky, ktoré boli dostatočne cenovo dostupné na to, aby si ich mohli dovoliť bežní Američania. Ich popularita bola veľká a postupne sa rozšírili prakticky do celého sveta. Dodnes pre mnohých predstavujú pohodlný spôsob, ako si ohriať či tepelne spracovať rôzne jedlá. Nižšie si môžeš pozrieť, ako sa mikrovlnky menili naprieč časom.

1947

1947

50. roky

1965

1968

70. roky

1974

80. roky

1999

2005

2010

Príspevok Žiadne displeje, len gombíky. Mikrovlnky oslavujú 80 rokov, takto vyzerali kedysi je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.