Európska komisia v pripravovanej stratégii „Preparedness Union Strategy“, ktorú získal portál POLITICO, varuje, že každý občan by si mal vytvoriť dostatočné zásoby potravín na najmenej 72 hodín pre prípad krízy. Samozrejme, nesmie chýbať ani hotovosť, zásoby vody a základné či dôležité lieky.
„V prípade extrémnych narušení je počiatočné obdobie najkritickejšie,“ uvádza dokument, ktorý načrtáva možné scenáre od vojny cez kybernetické útoky a smrteľné choroby až po záplavy spôsobené klimatickými zmenami.
Európa sa neustále zmieta v krízach – od pandémie COVID-19 cez ruskú inváziu na Ukrajinu až po prírodné katastrofy a finančné otrasy. „Žiadna z hlavných kríz posledných rokov nebola izolovaná ani krátkodobá,“ konštatuje dokument. „Európa si nemôže dovoliť zostať len v reaktívnom režime.“
Podľa 17-stranového návrhu by stratégia mala vytvoriť „bezpečnú a odolnú EÚ, schopnú predvídať a zvládať hrozby a nebezpečenstvá bez ohľadu na ich pôvod či charakter“. Súčasťou návrhu je aj usmernenie pre členské štáty v oblasti skladovania nevyhnutných zásob, krízového plánovania, dostupnosti úkrytov a opatrení na zabezpečenie kľúčovej infraštruktúry na zemi aj vo vesmíre.
Hrozby a kybernetické útoky
Len niekoľko týždňov po zverejnení prvej európskej obrannej stratégie tento plán zdôrazňuje naliehavosť posilnenia pripravenosti v celej EÚ a vo všetkých sektoroch.
Príprava na vojnu je jednou z hlavných priorít stratégie. Hoci neprináša nové obranné iniciatívy, navrhuje model krízového riadenia inšpirovaný severoeurópskymi krajinami, kde sa na odolnosti spoločnosti podieľajú občania, firmy aj vlády. Dokument vychádza zo záverov Niinistöovej správy, ktorá načrtla opatrenia na zlepšenie pripravenosti EÚ na vojnové a civilné krízy.
Hrozby geopolitických konfliktov môžu mať nielen vojenskú, ale aj virtuálnu podobu. Návrh varuje, že Európa musí byť lepšie pripravená na kybernetické útoky. Od začiatku vojny na Ukrajine Rusko zintenzívnilo svoje aktivity v kyberpriestore vrátane útokov na kritickú infraštruktúru, ako sú energetické siete. Obzvlášť východná časť Európy čelí nárastu kybernetických hrozieb.
Prírodné katastrofy
Jedným z kľúčových návrhov je vytvorenie „Európskeho systému kybernetického varovania“, ktorý by zlepšil detekciu hrozieb a situačné povedomie v rámci Európy. Stratégia tiež navrhuje digitálne školenia, pomoc krajinám uchádzajúcim sa o členstvo v EÚ, rozšírenie kybernetickej diplomacie a užšiu spoluprácu s NATO.
„EÚ musí podporovať spoluprácu medzi verejnými a súkromnými organizáciami v strategických sektoroch, ako je kybernetická bezpečnosť, a zabezpečiť, aby boli potreby pracovnej sily zosúladené s ponukou vzdelávania,“ uvádza návrh stratégie.
Pripravenosť „nie je len o možných konfliktoch spôsobených človekom,“ zdôraznila výkonná podpredsedníčka Roxana Mînzatu. Ide aj o to, ako reagujeme na záplavy a iné prírodné katastrofy.
Komisia preto navrhuje celoeurópsku stratégiu skladovania, ktorá by posilnila prístup k nevyhnutným zdrojom pre núdzové a krízové situácie. Táto stratégia by pokrývala zásoby zdravotníckych prostriedkov, kritických surovín, energetického vybavenia a prípadne aj potravín a vody. Podľa správy by kombinovala centrálne zásoby EÚ s príspevkami jednotlivých členských štátov.
60 konkrétnych krokov
Niektoré členské štáty EÚ chcú investície smerovať predovšetkým do obrany, zatiaľ čo iné považujú za prioritné riešenie klimatických otázok. Podľa Mînzatu však tieto dva aspekty nemožno oddeľovať. „Nemôžete mať obranu, nemôžete mať zelenú Európu bez pripravenosti a nemôžete mať pripravenosť, ak ignorujete ekologické ciele a ambície EÚ,“ vyhlásila.
Pripravenosť a bezpečnosť budú „integrované a systematicky začlenené“ do európskej legislatívy, politík a programov. Dokument stanovuje 30 kľúčových opatrení v siedmich oblastiach, ako sú civilno-vojenská spolupráca, spolupráca verejného a súkromného sektora a pripravenosť obyvateľstva.
Príloha návrhu obsahuje približne 60 konkrétnych krokov, ktoré sa majú realizovať v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Patrí medzi ne posilnenie monitorovania dezinformácií, hodnotenie úrovne pripravenosti vo finančných službách a začlenenie problematiky pripravenosti do školských osnov – pričom všetky tieto opatrenia sú naplánované už na tento rok.
