Pri myšlienke na dopravnú situáciu na Slovensku viacerým vypadne slzička z oka. Množstvo ľudí a veľký počet áut spôsobujú dopravný kolaps. Už dávnejšie sa túto situáciu snažilo vyriešiť niekoľko ľudí prostredníctvom nejedného projektu. Ako to dopadlo?
Projekt Gemerské spojky
Komu by neprešiel mráz po chrbte, keď sa spomenie vojna? Svet má za sebou množstvo zbytočných obetí a narušení bežných životov ľudí. Výnimkou nie je ani rozhodnutie Viedenskej arbitráže (1938), keď juh Slovenska pripadol Maďarsku.
Kvôli vzniku nových hraníc sa rozdelila nejedna dedina či úseky tratí, ktoré spájali jednotlivé miesta našej krajiny. Riešením tejto situácie mali byť Gemerské spojky, ktorých úmyslom bolo tieto miesta opäť prepojiť prostredníctvom tunelov a monumentálnych mostov, keďže terén bol náročný.
V pláne boli 3 úseky: Štítnik – Nižná Slaná, Tisovec – Revúca a Lubeník – Slavošovce. Niektoré z nich aj začali stavať, no zostali po nich iba nedokončené viadukty či tunely. Tunely prechádzajú niekoľkými jaskyňami. Preto tam voda a minerály postupne vytvárajú kvapľovú výzdobu. Tunel pod Dielikom je jedným z nich a zaujímavým je najmä tým, že prechádza vrchom, kde sa stretáva krasová a nekrasová hornina. Nakoľko je vyhĺbený cez travertín a prameň, postupným premáčaním sa prevalila klenba zo strany Tisovca.
Vedel si, že…?
Slavošovským tunelom v súčasnosti vedie cyklotrasa. Tunel je považovaný za najdlhší cyklotunel v Európe, vďaka ktorému si ľudia krátia cestu.
Metro v Bratislave
S pribúdajúcim počtom sídlisk, firiem a priemyselných parkov v 70. a 80. rokoch bolo potrebné odľahčiť dopravu. V našom hlavnom meste plánovali postaviť metro sovietskeho typu, ktoré nazývali aj rýchlodráha. Keďže išlo o projekt v začiatkoch, naplánovali iba dve linky. Jedna z nich mala spájať historické centrum s Petržalkou.
S budovaním prvého úseku trasy B (stanica Lúky-juh, Lúky-sever, Petržalka-centrum, Dunaj, Prior, Obchodná ulica, Hlavná stanica a pokračovať mala cez Trnavské mýto až na letisko M. R. Štefánika) sa začalo po vyhotovení projektov (1988). Linku chceli spustiť v roku 1997.
Projekt mal stáť viac ako 100 miliárd slovenských korún. V rozpočte však neboli zahrnuté náklady na obratové koľajiská pri Dunaji. Po takmer dvoch rokoch od začiatku výstavby boli stavebné práce napokon pozastavené, čo dopravnej situácii v Bratislave neprospelo. Časom prišli s návrhom alternatívy – projekt VAL, pomalší a lacnejší druh automatického metra, ten však nakoniec taktiež zapadol prachom.
Vedel si, že…?
Stromzivota.sk informuje o tom, že metro v Londýne sa v roku 1890 stalo prvým metro systémom na svete. Ide o tretí najdlhší systém metra na svete, ktorý má 11 liniek, 270 staníc a dĺžku 402 km.
Projekt tatranský Alweg
Tatranská elektrická železnica zabezpečovala prepravu pod Tatrami. Ako išiel čas, tak aj ona starla a spolu s ňou sa zhoršila aj dopravná situácia na tomto území. Tak ako doprava, ani kvalita cestovného ruchu nebola na úrovni európskeho štandardu.
Vedel si, že…?
Medzinárodná lyžiarska federácia pridelila organizovanie majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní aj slovenským Tatrám. Konali sa od 14. do 22. februára 1970 na Štrbskom plese. Vtedy vznikla myšlienka vybudovať na území Tatier Alweg.
Aby sa zlepšila dopravná situácia, Slováci mali v úmysle priniesť na Slovensko unikátny model prepravy od nemeckej dopravnej spoločnosti Alweg. Názory naň boli rôzne. Jedni súhlasili, iní z projektu neboli nadšení. V roku 1968 bola napokon prostredníctvom denníka Smena vyhlásená zbierka na jeho výstavbu. Slovenské národné divadlo projekt taktiež chcelo podporiť, a preto sa rozhodli, že 3 predstavenia odohrajú kvôli zbierke.
I keď peniaze na účet v Štátnej banke Československej pribúdali, pražské ministerstvo dopravy s výstavbou nesúhlasilo. Obyvatelia to vnímali ako neochotu financovať slovenskú časť. Vzhľadom na časovú, ale aj finančnú náročnosť projekt neuskutočnili a vyzbierané peniaze vrátili darcom. Časť z nich bola nakoniec použili na výstavbu školy.
Tunel k Jadranskému moru
Aj Československo malo mať prístup k moru. Projekt s nákladmi takmer ročného rozpočtu Česka mal v úmysle prepraviť nás 410 kilometrov dlhou železnicou vedúcou aj podzemím k ostrovu Adriaport v Jadranskom mori. Autor Karol Žlábka navrhol, aby vlak jazdil z Českých Budějovíc a s rýchlosťou 160 km/h pokračoval popod Rakúsko až k cieľu. Jazda k moru by tak trvala 2 hodiny. Trasa však nemala viesť Slovenskom a okrem 2 zastávok v Rakúsku nemala byť prerušená. Prvé jazdy vlakom touto trasou boli naplánované na rok 2020.
Vedel si, že…?
Ambicióznym projektom sa inšpirovala česká režisérka Adela Babánová, ktorá vytvorila film Návrh do Adriaportu.
Projekt nakoniec nebol zrealizovaný. Československý ostrov v Jadranskom mori mal byť vybudovaný z hliny, ktorú by vyťažili pri razení tunela. Nakoľko dovážať hlinu z ďaleka by bolo neekonomické, rozhodli sa, že by použili iba tú, ktorá je vzdialená maximálne 50 km. Avšak z nej by nezískali toľko zeminy, ako bolo potrebné.
Ľudskej kreativite sa medze nekladú. Dôkazom sú aj vyššie spomenuté inovatívne projekty, ktoré nakoniec nezrealizovali, a tak zapadli prachom. Myslíš, že ich niekedy niekto opráši?
Obsah bol spracovaný z podkladov slovander.sk a inšpirovaný projektom Čierne diery.