Život v rôznych kútoch Slovenska sa môže výrazne líšiť. Zatiaľ čo niekde si ľudia pochvaľujú služby, dostupnosť či bezpečnosť, inde môžu každodenný komfort ovplyvňovať aj drobné nedostatky. Najnovší rebríček kvality života odhalil, ktoré mestá a obce dokážu svojim obyvateľom ponúknuť najlepšie podmienky na bývanie, prácu aj oddych.
Hodnotilo sa pritom desať oblastí, medzi nimi doprava, vzdelanie, zdravotná starostlivosť či životné prostredie. Výsledky priniesli aj niekoľko prekvapení – do popredia sa dostali miesta, ktoré by možno čakal len málokto. Kde sa teda na Slovensku žije najlepšie?
V našom predchádzajúcom článku sme ťa informovali o tom, ktoré mestá sveta sú najlepšie na život. Sesterská organizácia časopisu The Economist, Economist Intelligence Unit, aj tento rok publikovala svoju správu The Global Liveability Index, ktorá hodnotí mestá z hľadiska kvality života. Rebríček skúma, ktoré mestá sú pre svojich obyvateľov najpohodlnejšie a naopak, kde je život náročný či nepríjemný.
Na základe 30 rôznych ukazovateľov, ktoré sú rozdelené do piatich oblastí – stabilita, zdravotníctvo, kultúra a životné prostredie, vzdelávanie a infraštruktúra – sa hodnotilo 173 miest po celom svete. Vznikol tak celosvetový obraz o tom, kde sa žije najlepšie. Ak ťa zaujíma, o ktoré mestá ide, prečítaj si náš článok nižšie, no ešte predtým poď zistiť, kde sa podľa aktuálnej správy ľuďom na Slovensku žije najlepšie.
Kde sa na Slovensku žije najlepšie?
Bratislavský Lamač sa stal lídrom rebríčka miest a obcí, ktoré hodnotí Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) cez svoju aplikáciu MuMAP. Tá sleduje, ako jednotlivé samosprávy dokážu zabezpečiť kvalitnú infraštruktúru a služby pre svojich obyvateľov. Do prvej desiatky sa dostali nielen ďalšie bratislavské a košické mestské časti, ako napríklad Záhorská Bystrica či Košická Nová Ves, ale aj menšie obce. Spomedzi nich napríklad Štiavnička alebo Košeca, informoval NKÚ.
V rebríčku sa tentoraz výraznejšie obmenila špička. Z minuloročných najlepších desiatich si svoje miesto udržali iba Teplička nad Váhom a už spomínaná Košeca. Naopak, vlaňajší víťaz – obec Gbeľany zo Žilinského kraja – zaznamenal pokles. Najnovšie poradie ovládli predovšetkým bratislavské časti, ktoré obsadili takmer polovicu miest v TOP 30. K vyššiemu umiestneniu Lamača prispela napríklad novovybudovaná nemocnica, vysoká pripojenosť obyvateľov na kanalizáciu či lepšia dopravná dostupnosť.
Novinkou aplikácie je rozšírená sekcia Kvalita života, ktorá funguje od minulého roka. Obce sú tu farebne odlíšené podľa toho, ako sa im darí v desiatich kľúčových oblastiach. Od demografie, hospodárskej aktivity a zdravotnej starostlivosti cez školstvo, bezpečnosť a životné prostredie až po kultúru, sociálne služby, občiansku angažovanosť a najnovšie aj dopravu. Používatelia si môžu svoju obec vyhľadať vo vyhľadávači a pozrieť si, v čom vyniká a kde má rezervy.
Faktory, ktoré ovplyvňujú komfort každodenného života

Hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková k tomu dodáva: „Doprava a prístup k základnej infraštruktúre, ako je kanalizácia, či k službám v podobe kapacít materských škôl, ako aj dojazdová vzdialenosť do nemocnice patria medzi faktory, ktoré priamo ovplyvňujú komfort každodenného života. Aj vďaka týmto a ďalším ukazovateľom si občania vedia porovnať dáta z oblasti demografie či ekonomickej aktivity obce, ale aj získať praktické informácie, ktoré v obci dennodenne využívajú.“
TOP 10 miest a obcí s najvyššou kvalitou života:
1 | Bratislava – mestská časť Lamač |
2 | Štiavnička |
3 | Košice – mestská časť Košická Nová Ves |
4 | Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica |
5 | Teplička nad Váhom |
6 | Ďurďošík |
7 | Hrašovík |
8 | Malá Ida |
9 | Košeca |
10 | Bratislava – mestská časť Dúbravka |
Aplikácia funguje už päť rokov a je dostupná zadarmo na stránke NKÚ. Okrem údajov o hospodárení obcí, čerpaní eurofondov či prijatých opatreniach z kontrol prináša aj prehľad o podpore samospráv počas pandémie COVID-19. Občan tak nájde všetky dôležité informácie o finančnom zdraví svojej obce na jednom mieste.
Nástroj vytvorený priamo úradom obsahuje údaje o všetkých 2924 slovenských obciach a zhromažďuje už takmer 38-tisíc kontrolných zistení od roku 2012. Dáta pochádzajú z viacerých inštitúcií – od Štatistického úradu SR cez Centrum vedecko-technických informácií a políciu až po ministerstvo životného prostredia. Pretože jednotlivé úrady zverejňujú čísla v rôznom čase, poradie v rebríčku sa môže počas roka viackrát meniť.