Keď sa Slováci rozprávajú o tom, kde v tejto krajine sa žije najlepšie, takmer vždy vychádzajú len zo svojich subjektívnych dojmov. Bežný človek jednoducho nemá dostatok poznatkov, aby dokázal vytvoriť nejaký ako-tak objektívny súd o tom, kde v krajine je najvyššia kvalita života.
Našťastie, štátne inštitúcie a úradnícky aparát zbierajú množstvo dát o všetkých 2 924 mestách a obciach na Slovensku. Po ich analýze dokážu poskytnúť závery so skutočnou výpovednou hodnotou. Príkladom je Najvyšší kontrolný úrad a jeho aplikácia MuMAP (Municipalities on Map).
Záložka Kvalita života v aplikácii MuMAP poskytuje návštevníkom prehľadnú a interaktívnu mapu, pomocou ktorej môžu s ľahkosťou nájsť lokality s najvyššou kvalitou života na Slovensku. Výsledné skóre je vypočítané na základe monitorovania viacerých faktorov.
Ako prebieha hodnotenie?
Pri vyhodnocovaní kvality života prihliada NKÚ na mnoho rôznych veličín, ktoré tvoria osem hlavných faktorov. Sú to demografia, ekonomická aktivita, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť, životné prostredie, záujem o veci verejné, sociálna starostlivosť, kultúra a doprava.
Všetky tieto abstraktné pojmy zahrňujú niekoľko merateľných veličín ako nezamestnanosť, dostupnosť škôl, prítomnosť kultúrnych inštitúcií, kriminalitu či percento domácností napojených na kanalizáciu.
Najlepšie miesta pre život na Slovensku
Ako prekvapenie môže pôsobiť fakt, že prvým priečkam rebríčka nedominujú veľké mestské centrá zo západu krajiny, ktorých úspech by mnohí predpokladali. Väčšinu prvej desiatky tvoria menšie obce z rôznych kútov Slovenska. Obce a mestá s najlepšou kvalitou života podľa NKÚ sú tieto:
- Gbeľany
- Teplička nad Váhom
- Košice – mestská časť Lorinčík
- Košeca
- Krasňany
- Štiavnička
- Ďurďošík
- Bratislava – mestská časť Lamač
- Košťany nad Turcom
- Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica

Gbeľany a Teplička nad Váhom sú dve obce neďaleko Žiliny. Čo stojí za ich úspechom? Obe majú nezamestnanosť pod 3 % (čo je prakticky perfektné skóre). Za zmienku stojí vysoký podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu (100 % a 91,4 %). Pre obyvateľov týchto dvoch obcí problém nepredstavuje dostupnosť škôl, zdravotníckych zariadení či sociálnych centier pre seniorov.
Sú to práve takéto na prvý pohľad všedné veci, ktoré rozhodujú o tom, ako kvalitne sa niekde žije. Životná úroveň sa neurčuje počtom nákupných stredísk či čistým príjmom obyvateľov.
Na dne rebríčka
Každý rebríček musí mať aj svojho porazeného. Ktoré mesto či obec sa podľa dát Najvyššieho kontrolného úradu zaradilo na poslednú, 2 924. pozíciu? Najnižšie skóre dosiahla obec Malé Borové v okrese Liptovský Mikuláš.
Obec so 112 obyvateľmi má relatívne vysokú nezamestnanosť 9,7 %, najbližšia nemocnica je vzdialená až 34,5 kilometrov. Malé Borové nemá podľa údajov NKÚ kanalizáciu a ani žiadnu knižnicu, strednú školu, múzeum, galériu, divadlo, kino či voľnočasové centrum pre deti a mládež.

Obec Malé Borové vyzerá na fotografiách ako idylická tradičná dedinka, zjavne však neposkytuje obyvateľom životný štandard, na ktorý je väčšina Slovákov zvyknutá v 21. storočí.





















