Všetky autá vo (asi) všetkých krajinách sveta musia mať pridelené evidenčné číslo vozidla. Určite sa ti už stalo, keď si s rodičmi cestoval vo Felicii cez pol sveta k chorvátskemu moru, že počas nekonečne dlhej cesty, po zjedení všetkých lepeňákov a rezňov s uhorkou, si už nevedel, čo od nudy robiť, tak si začal hádať podľa značiek, odkiaľ ktoré okoloidúce auto je. To ale bolo vymyslených krajín a miest…
Dejiny „ešpézetiek“ siahajú ďaleko do histórie, až ku kráľovi Ľudovítovi XVI. Práve on totiž chcel, aby parížski občania mali na svojich kočoch tabličku s menom a adresou. Dôvodom tohto nariadenia bolo, aby sa v prípade nehody dal ľahšie identifikovať vinník.
Tento systém platil iba v Paríži. Prvým štátom so systémom poznávacích značiek sa stalo Španielsko. Prvá poznávacia značka z roku 1900 mala podobu PM-1. Španieli tento systém však zmenili už trikrát, takže najdlhšie fungujúcim systémom EČV sa môže pochváliť Švajčiarsko. To zaviedlo svoj systém prideľovania registračných čísel vozidlám v roku 1933 a platí až dodnes.
Prvé značky sa zvykli vyrábať z porcelánu, takže boli krehké a nepraktické. Neskôr sa experimentovalo s materiálmi ako kartón, koža a plast, v čase vojny tieto materiály nahradila meď. Jedným z výrobných materiálov značiek boli vraj aj sójové zrná.
EČV na Slovensku
Do 28. februára 2023 mali EČV (evidenčné čísla vozidiel) na Slovensku 7 znakov rozdelených do troch skupín: prvú skupinu tvorili dve písmená a označovala skratku okresu, v ktorom bolo auto prihlásené. Druhú skupinu tvorilo trojčíslie, ktoré bolo súčasťou postupujúceho radu čísel od 001 – 999. Tretiu zložku opäť tvorila postupná kombinácia písmen v intervale A – Z.
Od 1. marca 2023 sa však tento systém zmenil a na cestách už môžeme vidieť autá, ktoré majú na mieste prvej dvojice písmen kombináciu AA. Číselný rad v strede EČV, ako aj dvojkombinácia písmen na tretej pozícii značky zostáva zachovaná, pričom doteraz použité kombinácie sa vynechajú. Autá diplomatov a cudzích zastupiteľských úradov majú špecifické značky.
Inak, vedel si, že tabuľky so štátnou poznávacou značkou (ŠPZ) a tabuľky s evidenčným číslom vozidla (EČV) nie sú úplne to isté? ŠPZ sa vydávali iba do 1. apríla 1997, autá registrované po tomto dátume dostávali už iba tabuľky s EČV.
V Česku majú SPZ
Na českých autách nájdeš tzv. státní poznávací značku (silničního motorového vozidla a přípojného vozidla), skrátene SPZ. České tabuľky s evidenčným číslom majú 5 až 7 znakov, pričom ide o kombináciu čísel a písmen bez diakritiky. Vynechávajú sa písmená G, O, Q, W, CH, pretože by mohlo dôjsť k ich pomýleniu s číslicou 0 a písmenami C a V. Značka pritom musím obsahovať aspoň jedno písmeno a jednu číslicu.
Usporiadanie písmen a číslic má svoj význam: prvé písmeno zľava označuje kraj, v ktorom bolo vozidlo registrované. „Opísmenovanie“ krajov je vopred stanovené (A – hlavné mesto Praha, E – Pardubický kraj, M – Olomoucký kraj a pod.). Číslo pred prvým písmenom označuje sériu značky, posledné trojčíslie resp. kombinácia čísel a písmen označuje poradie značky.
V Česku sa pre rôzne typy áut používajú rôzne farby znakov a podkladu SPZ. Čierne písmená na bielej značke majú všetky osobné autá, autobusy, motocykle a nákladné autá. Modré písmená na bielej značke majú autá patriace diplomatom a konzulárnym úradom.
Na týchto značkách stojí ako prvá trojčíselná kombinácia prislúchajúca konkrétnej ambasáde. Potom nasledujú písmená CD (diplomatická imunita), XX (obmedzená imunita), XS (diplomatický personál) alebo HC (honorárny konzul). Žltú značku s čiernymi písmenami dostávajú v Čechách traktory a iná pracovná technika.
Maďari označujú autá od roku 1910
Aj u našich južných susedov funguje systém evidencie vozidiel pridelením evidenčného čísla – forgalmi rendszám. Jednotný systém zaviedli Maďari v roku 1910, dovtedy sa evidenčné číslo prideľovalo iba autám v Budapešti. V súčasnosti sa používa systém z roku 1990, ktorý sa mierne upravil v roku 2004.
Zavedenie nového systému v roku 1990 odôvodnili tým, že predchádzajúci systém vyčerpal svoje kapacity. Podstata systému však ostala zachovaná, teda zo značky auta nemožno identifikovať, kde bolo auto zaregistrované. Nové značky majú v porovnaní so staršími o jeden znak naviac, tabuľka je väčšia a doplnená bola aj vlajka s písmenom H.
Práve posledných dvoch zložiek sa týka zmena z roku 2014. Od tohto roku sa totiž na ŠPZ maďarských áut neuvádza tzv. národný prúžok, ale namiesto neho je na ľavom kraji modrý pásik, v ktorého hornej polovici sú žlté hviezdy v kruhu ako znak Európskej únie. V spodnej časti zostalo pôvodné písmeno H.
Súčasný formát základného radu štátnych značiek maďarských áut sa skladá zo šiestich znakov a je určený pre všetky autá registrované na území Maďarska, ktoré nemajú nárok na špecifickú ŠPZ. Prvé tri znaky sú vždy písmená, ďalšie tri znaky tvoria číslice. Blok písmen označuje sériu a číselný blok poradie v danej sérii. Skupiny sa od seba oddeľujú pomlčkou.
Špecifické značky majú okrem diplomatických, armádnych, policajných či historických vozidiel aj napríklad taxislužby (EAA – EZZ, čierne písmo na žltom podklade), motocykle (UAA – UZZ, klasické prevedenie), nákladné autá (FAA – FZZ, čierne písmo na žltom podklade) či dokonca pomalé autá (YAA – YZZ, červené písmo na bielom pozadí).
Tablica rejestracyjna
Reformou prešli EČV v Poľsku v roku 2000 v dôsledku zmeny územnej správy tejto krajiny. Odvtedy sa používa jednotný systém evidencie vozidiel. Posledná zmena prebehla v roku 2004 a týkala sa doplnenia modrého pásika a nahradenia národného prúžku znakom EÚ.
Poliaci okrem základných značiek rozlišujú ešte 7 ďalších typov, špecifické značky majú okrem diplomatov ešte elektrické autá, historické vozidlá a existujú napríklad aj profesionálne tabuľky s EČ.
Poľské značky vznikajú (zložitou) kombináciou čísel a písmen. Majú 7 až 8 znakov a je z nich možné jednoznačne určiť pôvod vozidla. Na začiatku stojí vždy písmeno určujúce vojvodstvo, do ktorého územne prislúcha majiteľ vozidla. Druhý znak je tiež písmeno, a to buď jedno (mestský okres), alebo dve (vidiecky okres).
Pri značkách z mestských okresov nasleduje za úvodnými dvomi písmenami päťmiestna kombinácia čísel a písmen, pri vidieckych okresoch je na značke po prvých troch písmenách buď štvormiestna, alebo päťmiestna kombinácia.
Tieto kombinácie môžu obsahovať až dve písmená a označujú poradie značky. Poliaci na značkách nepoužívajú písmeno Q, ktoré sa v ich jazyku nenachádza. Rovnako na značkách nenájdeš ani písmená B, D, I, O a Z, aby sa nepomiešali s číslicami 0, 1, 2 a 8. Aby boli značky čitateľné aj za hranicami krajiny, na poľských značkách sa nepoužívajú znaky špecifické pre poľskú abecedu. Používajú sa iba základné abecedné znaky, ktorým rozumejú všetci na svete.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
