8. Raz nám teta s ujom vysvetlili zvláštne pravidlo o DVD požičovni. Tvrdili, že malé deti nesmú vstúpiť dovnútra po ôsmej večer. Pravý dôvod bol však pravdepodobne jednoduchší. Výber filmu nám totiž trval absurdne dlho. Raz sme navyše videli policajtov zatýkať skupinu hlučných tínedžerov pred obchodom. Teta okamžite využila situáciu vo svoj prospech – podľa nej sa to stalo len preto, že bolo po ôsmej.
9. Raz som sa otca spýtal, prečo Japonci nosia dáždniky počas slnečného počasia. Otec okamžite vytiahol kreatívne vysvetlenie. Tvrdil, že ide o typický japonský sarkastický humor. Podľa jeho slov sa tak symbolicky vysmievajú počasiu. Tento nezmysel som považoval za pravdu veľmi dlhý čas.
10. Dlhé roky som úprimne veril, že moja babka vôbec nestarne. Bol som presvedčený, že má stále rovnaký vek. Každé narodeniny som sa jej preto zvedavo pýtal, koľko rokov práve oslavuje. Babka sa vždy usmiala a s humorom odpovedala rovnaké číslo – 21. Ako dieťa som jej slová bral úplne vážne. Nikdy mi nenapadlo, že si zo mňa len robí srandu.
11. Keď som mal desať rokov, dedko ma vzal prvýkrát na ryby. Namiesto rýb som však vytiahol len chumáč vodných rias. Spýtal som sa dedka, či by sme ich mohli pripraviť na večeru, dedko nadšene súhlasil a doma ich odovzdal babke. O niekoľko rokov neskôr nám v škole naservírovali zelené fazuľky. Vtedy som si uvedomil, že babka moje riasy nikdy neuvarila.
12. Moja teta raz absolvovala zoskok padákom z lietadla. Po návrate mi priniesla zvláštny suvenír, pričom tvrdila, že ide o skutočný kúsok oblaku. Ja som tomu úplne uverila a dlhé roky som jej dar považovala za mimoriadne vzácny poklad. Až neskôr som zistila, že išlo o obyčajnú vatu zabalenú v plastovom vrecku.
13. Dlhé roky som veril veľmi neuveriteľnému príbehu o mojom otcovi. Myslel som si, že prezident mu každý deň osobne telefonuje. Údajne kontroloval presnosť jeho hodiniek. Tento príbeh som raz s hrdosťou povedal aj učiteľke v škole a dodnes si pamätám jej pobavený výraz.
14. Ako štvorročný som veril čudesnej veci o záchodoch. Myslel som si, že človek sa môže spláchnuť do toalety. Raz som totiž nahneval mamu a ona dramaticky vyhlásila, že sa ide spláchnuť. O chvíľu som počul spláchnutie a mama zmizla. Keď som dobehol do kúpeľne, nikde som ju nevidel. Netušil som, že sa skrýva za sprchovým závesom a potichu sa smeje.
15. Ako dieťa som mala veľmi zvláštnu predstavu o školských hodinách s**uálnej výchovy. Myslela som si, že študenti budú pred triedou predvádzať skutočné intímne aktivity. Z tohto dôvodu som na tieto hodiny chodila s obrovskou nervozitou. Pred každou hodinou som mala nepríjemne stiahnutý žalúdok. Neskôr som samozrejme zistila, že realita vyzerá úplne inak.
