11. Moja mama mi v detstve hovorila, aby som si lízala zuby, vraj ich to pomôže vyrovnať. Teraz som dospelá a práve som zacvakala niekoľko tisíc za invisalign, pretože som kvôli jej brilantnému presvedčeniu nenosila strojček. Diky, mami. Respektíve, prepáč. Asi som lízala slabo.
12. Nedávno som bol na výletnej lodi a náhodou som si vypočul túto veľmi plodnú konverzáciu.
Ona: Pozri, koľko je na nebi hviezd. Nie je to krásne?
On: Áno. A vedela si, že hviezdy sú vlastne celkom veľké? Stavím sa, že keby jedna z nich teraz padla sem do vody, určite by nás to všetkých ošpliechalo.
13. Raz ma jedna známa presviedčala, že s bratom vlastne nie sme dvojičky, lebo som sa narodil o dve minúty skôr ako on. Dvojičky sa totiž rodia naraz.
14. Spolubývajúci musel na druhý deň kráčať dva kilometre pešo do práce po priamom slnku a chcel odo mňa radu, ako sa nespáliť. Pýtal sa ma, či je dobrý nápad naniesť si do vlasov opaľovací krém. „A čo takto šiltovka?“ navrhla som. Skoro ho od prekvapenia vykotilo a ešte ďalšie dve hodiny mi hovoril, že som génius.
15. Išli sme vyhliadkovým autobusom po Taliansku a jeden z turistov sa stále pýtal, kedy konečne uvidíme Pinocchiov hrob. Sprievodca mu vysvetlil, že Pinocchio nebol skutočný chlapec. „Dobre, to viem, bol z dreva. Ale niekde ho pochovať museli, nie?“ Ľudia pracujúci v službách majú môj nekonečný obdiv, lebo ja by som ho už asi hodila z okna.
16. Bol som v obchode pri pultíku s lahôdkami a pýtal som sa predavačky, či by mi bola ochotná nakrájať kilo šunky. „Prepáčte, ale na kilá to nevážime. Iba na gramy.“ Tak som si vypýtal tisíc gramov…
17. Môj švagor sa natrel od hlavy až po päty detským olejom a potom sa na dve hodiny vyvalil na slnko. Povedala som mu, že dostane rakovinu kože, na čo odvrkol: „Ja na také drísty neverím.“ Rada by som poznamenala, že to je ten istý človek, čo odmieta mať doma mikrovlnku, lebo „škodí“.
18. Keď zomrel Muhammad Ali, jeden môj kamoš sa ma opýtal: „To bol ten šéf ISIS?“
19. „Prečo máš na tričku Adolfa Hitlera?“ Bol to Johnny Cash a ja som neveril vlastným ušiam.
20. Raz som začula konverzáciu medzi kamarátkou a dievčaťom zo Spojeného kráľovstva, ktoré nedokázalo pochopiť, že ostrov môže patriť k určitej krajine. Kamarátka sa jej to snažila vysvetliť. „To je pekné, že je ten ostrov pri Holandsku. Ale je to ostrov. Je od neho separovaný, takže nemôže patriť k Holandsku.“ Keby bola z nejakej vnútrozemskej krajiny, možno by som to ešte pochopila, ale fakt, že bola zo Spojeného kráľovstva… niektorých ľudí skrátka nepochopíš.
