Dochádzanie do práce či školy je pre mnohých každodennou nočnou morou. Nekonečné kolóny, drahé pohonné hmoty alebo tlačenica v preplnených autobusoch či vlakoch vedia človeka poriadne znechutiť. No niektorí ľudia po celom svete musia denne podstupovať ešte oveľa horšie — až životu nebezpečné — cesty len preto, aby sa dostali do práce. Web Odee teraz priniesol zoznam niekoľkých najdivokejších spôsobov, ako sa ľudia zo sveta dopravujú do práce.
Ak ťa ranné cestovanie do práce už nudí a zdá sa ti ako rutina, ktorá ťa zakopáva späť do hlbokých snov, tak potom tu pre teba máme zopár inšpiračných bodov.
1. Súkromným lietadlom do práce každý deň
V roku 2017 sa americký inžinier a pouličný umelec Curt von Badinski stal hviezdou internetu vďaka svojmu nezvyčajnému spôsobu dochádzania, píše web BBC. Býval v Los Angeles, no pracoval v San Franciscu. Namiesto sťahovania si zaplatil 2 300 dolárov mesačne za miesto v súkromnom lietadle, ktoré denne absolvovalo let tam a späť s malou skupinou ľudí.
Cesta trvala šesť hodín denne, no Curt tvrdil, že počas letu pracoval a po pohodlnom prílete, aký si zopár súkromných lietadiel nemôže dovoliť, si doprial len krátku prestávku. Dnes už nie je isté, či ešte stále lieta každý deň do práce.
2. Na kajaku v obleku
George Bullard z Walesu sa rozhodol vyriešiť dopravné zápchy kajakom po rieke Lugg. Keď to počasie dovolí, oblečie si oblek, sadne do kajaka a vesluje do práce. Ako zakladateľ firmy zameranej na kempovanie má k prírode blízko a tvrdí, že takto šetrí čas aj nervy.
No varuje: neodporúča to nikomu bez skúseností. On sám ich má dosť — veď už prevesloval oceán z Grónska až do Škótska. Poklonu mu venoval aj samotný Bear Grylls.
3. Na prútených sánkach dolu kopcom
Na portugalskom ostrove Madeira nájdeme mesto Monte, ktorého horná časť leží na strmom kopci. Už v 19. storočí tam ľudia objavili unikátny spôsob, ako sa rýchlo dostať dolu — prútené sane riadené mužmi v bielych uniformách a slamených klobúkoch, známymi ako carreiros. Dnes už ich nahradili autá, no v rámci turistiky si tento adrenalínový zjazd môžete ešte stále vyskúšať.
4. Plávaním cez rieku každý deň od roku 1994
Indický učiteľ Abdul Malik z Keraly pláva denne do práce už viac než 30 rokov. Každé ráno si zbalí oblečenie do nepremokavého vaku, prehodí ho cez plecia a skočí do rieky Kadalundi, ktorú prepláva za 15 až 30 minút.
Autobusom by mu cesta trvala tri hodiny, a tak radšej volí vodnú trasu — aj počas nebezpečnej monzúnovej sezóny. Navyše počas plávania zbiera z vody plastový odpad a vyhadzuje ho do kontajnera.
5. Lanovkou cez 370-metrovú priepasť
V kolumbijskom horskom mestečku Guayabetal sa nachádza priepasť hlboká 370 metrov, ktorá oddeľuje dedinu od susedného mesta. Miestni si preto postavili lanovky, po ktorých sa denne spúšťajú rýchlosťou až 100 km/h.
Pôvodne boli z konopných lán, no dnes ich nahrádzajú oceľové. Napriek tomu sa stalo už vyše 20 smrteľných nehôd. Vláda sa ich snaží zakazovať a odstraňovať, no obyvatelia ich opakovane stavajú nanovo — pretože sú rýchlejšie než serpentíny v horách.
6. Šplhanie na 70-metrový útes po rebríkoch
V čínskej dedine Zhang Jiawan musia deti každý deň vyliezť na 230 stôp vysoký (70 m) útes, aby sa dostali do školy. Dedina bola v minulosti výhodne ukrytá pred nájazdníkmi, no dnes je odrezaná od ciest. Obyvatelia preto postavili dlhé drevené rebríky, ktoré nie sú nijako kotvené — drží ich len fyzika a, pravdepodobne, aj veľa modlitieb.
Dospelí deťom radia len jedno: „Nepozeraj sa dolu.“ Žiaľ, vláda považuje stavbu cesty za príliš drahú a údajne navrhovala „lacnejšie“ riešenie — lietadlom prepravovať deti každý deň. Doteraz nie je jasné, či sa situácia zmenila.
Niektorí by za ranné kolóny ešte zaplatili. Keď si človek predstaví, že by musel liezť po rebríku na útes alebo sa spúšťať cez priepasť na lanovke, zrazu aj horúci autobus bez klímy nepôsobí až tak desivo.
