Pochopiť zlo neznamená ospravedlniť ho. Znamená to však priznať si, že monštrá nevznikajú vo vákuu, ale sú výsledkom spoločenského zlyhania, chladnej kalkulácie alebo banálneho nezáujmu. Tieto filmy vás donútia prekročiť komfortnú zónu a pozrieť sa na svet očami tých, ktorých by sme najradšej vymazali z histórie. Priznajme si však, kto nemiluje zloduchov?
Práve oni sú tí, ktorí často ťahajú náš záujem o daný film, a sú tým najzaujímavejším elementom každého príbehu. Filmové zlo sa totižto skrýva v zranených a komplikovaných postavách. Práve ony nás fascinujú najviac. Toto sú filmy, ktoré sa venujú hlavne im a ich motiváciám.
Joker (2019)
Princa chaosu a deprimovaného šaša zároveň hádam netreba predstavovať. Tento film nie je klasickým príbehom o komiksovom zloduchovi, ale ultra-nekompromisne drsnou sociálnou drámou o zrode šialenstva. Sledujeme Arthura Flecka, muža na okraji spoločnosti, ktorého neustále ignorovanie, ponižovanie a nedostatok systému psychiatrickej starostlivosti doženú až na samotnú hranu. Divák je nútený cítiť každú ranu, ktorú Arthur dostane, až kým sa jeho bolesť nepremení na deštruktívny smiech.
Empatia tu bolí preto, lebo Joker je zrkadlom našej vlastnej krutosti a ľahostajnosti. Film nás stavia do nepríjemnej pozície, keď chápeme, prečo postava stráca kontakt s realitou a prečo sa násilie stáva jej jediným spôsobom komunikácie. Je to mrazivé svedectvo o tom, že stačí jeden „zlý deň“ a nedostatok ľudskosti, aby sa z obete stal vr*h.
Nightcrawler (2014)
Lou Bloom v podaní Jakea Gyllenhaala je prototypom moderného sociopata, ktorý dokonale pochopil pravidlá dravého kapitalizmu. Ako ambiciózny kameraman, ktorý loví krvavé zábery z miesta činov pre ranné správy, nepozná žiadne morálne hranice. Sledujeme jeho vzostup nie ako pád do temnoty, ale ako úspešnú kariérnu cestu človeka, ktorý vníma empatiu len ako slabosť, ktorú treba eliminovať.
Snímka nás núti pochopiť zlo, ktoré je vysoko funkčné a odmeňované. Lou Bloom nie je šialenec z hororu; je to človek, ktorého vytvoril dopyt po senzáciách a neustály hlad po sledovanosti. Pochopiť jeho postavu znamená uvedomiť si, že zlo môže mať veľmi úhľadný oblek a môže byť poháňané tými istými cieľmi, ktoré spoločnosť bežne uctieva – úspechom a efektivitou.
Americké psycho (2000)
Ak je Lou Bloom sociopat snažiaci sa uspieť, Bateman je sociopat, ktorý už uspel. Patrick Bateman žije v luxusnom svete Wall Street, kde je dôležitejšia značka vizitky než ľudský život. Film cez čierny humor a brutálne násilie skúma úplnú absenciu emócií v prostredí extrémneho konzumu.
Batemanove monológy o hudbe alebo kozmetike uprostred krvavých činov ukazujú človeka, ktorý je vnútri úplne prázdny a svoje „zlo“ vykonáva len preto, aby aspoň niečo cítil. Žeby nám tu hrala hudba budúcnosti?
Divák tu musí pochopiť zlo ako formu absolútneho odcudzenia. Bateman nie je hnaný vášňou, ale nudou a povrchnosťou. Film nás konfrontuje s desivou myšlienkou, že vo svete zameranom výhradne na status a vzhľad sa identita človeka rozpadá, až kým nezostane len impulz k deštrukcii, ktorý nemá žiadny hlbší zmysel.
Zóna záujmu (2023)
Tento film prináša azda najdesivejšiu podobu zla – jeho banalitu. Sledujeme rodinu veliteľa koncentračného tábora Osvienčim, ktorá žije svoj idylický život v krásnom dome so záhradou, hneď za ktorého múrom prebieha masové vyvražďovanie. Zlo tu nie je kričiace ani démonické. Je to zvuk dymiacich komínov v pozadí, ktorý postavy jednoducho ignorujú, aby si nepokazili popoludňajší čaj.
Pochopenie zla v Zóne záujmu bolí najviac, pretože ukazuje našu schopnosť zvyknúť si na čokoľvek. Núti nás pýtať sa, koľko utrpenia sme schopní tolerovať za vlastným plotom, ak nám to zabezpečí osobný komfort. Je to film o tichom súhlase a o tom, ako sa z obyčajných, milujúcich rodičov stávajú súčiastky vražednej mašinérie len tým, že sa odmietnu pozrieť cez múr. Stačí sa pozrieť do reality okolo – koľko bezprávnosti a zla vidíš?
Ďalšie filmy o zle nájdeš na nasledujúcej strane
