Oldboy (2003)
Juhokórejské majstrovské dielo o pomste nás zavedie do labyrintu morálnej šedi. Hlavný hrdina sa na 15 rokov ocitá vo väzení bez vysvetlenia a po prepustení sa vydáva na krvavú cestu za pravdou. Čím hlbšie však prenikáme do príbehu, tým viac sa stierajú hranice medzi tým, kto je obeť a kto trýzniteľ. Pomsta sa tu mení na nekonečný kruh, v ktorom zlo plodí len ďalšie zlo.
Pochopiť antagonistu v tomto filme znamená pochopiť bolesť z hlbokej potupy a straty. Divák sa stavia pred drastické odhalenie, ktoré prevráti všetky sympatie naruby. Empatia tu bolí preto, lebo nás núti uznať, že aj tá najstrašnejšia odveta má svoj pôvod v zničenej duši a že spravodlivosť v čistom stave možno vôbec neexistuje.
Mechanický pomaranč (1971)
A teraz sa vrhnime na totálnu klasiku. Alex DeLarge je charizmatický delikvent, ktorý miluje Beethovena a ultra-násilie. Keď sa ho štát pokúsi „vyliečiť“ pomocou experimentálnej terapie, ktorá mu fyzicky znemožní páchať zlo, film nastoľuje zásadnú otázku: Je človek bez možnosti vybrať si medzi dobrom a zlom stále človekom? Majster filmového remesla Stanley Kubrick nás núti súcitiť s násilníkom, ktorého systém premenil na bezbrannú bábku.
Toto dielo nás núti pochopiť zlo ako neoddeliteľnú súčasť slobodnej vôle. Je desivé vidieť, ako sa štátny aparát stáva v mene poriadku rovnako krutým ako samotný Alex. Bolestivá lekcia empatie spočíva v poznaní, že vynútené dobro sa stáva len inou formou tyranie. Čo s tým? Pochopenie temnoty v nás sa stáva nevyhnutnou požiadavkou pre zachovanie našej humanity.
Monštrum (2003)
Skutočný príbeh Aileen Wuornos, prostitútky, ktorá sa stala sériovou vra*yňou, búra všetky predsudky o filmových zloduchoch. Charlize Theron podáva výkon, v ktorom vidíme ženu zničenú rokmi zneužívania, chudoby a neustáleho boja o prežitie. Jej brutálne činy nie sú činom psychopata, ale skratovým konaním človeka, ktorý stratil vieru v akúkoľvek bezpečnosť a spravodlivosť.
Pochopiť Aileen znamená pocítiť zúfalstvo človeka, ktorého spoločnosť od detstva odpisovala. Empatia bolí, pretože vidíme tragickú túžbu po láske a normálnom živote, ktorá sa premenila na nenávisť voči celému svetu. Je to film o tom, ako sa zranená bytosť pod tlakom okolností zmení na dravca, aby sa nenechala definitívne rozdrviť.
The Act of Killing / Zabitie (2012)
Tento dokumentárny film ukazuje zlo, ktoré sa nikdy nepotrestalo, ale naopak – oslavuje sa. Bývalí vodcovia indonézskych kománd smrti s hrdosťou a pred kamerami inscenujú svoje masové vr**dy zo 60. rokov v štýle svojich obľúbených filmových žánrov. Divák sleduje vr*hov, ktorí sú v krajine uctievaní ako národní hrdinovia. Priamo pred našimi očami sa však začína ozývať ich svedomie.
Tento film je extrémnou lekciou empatie, pretože nás núti počúvať interpretáciu histórie z úst páchateľov. Je takmer neznesiteľné sledovať ich nadšenie, ktoré sa postupne mení na fyzickú nevoľnosť, keď si pri hraní vlastných obetí začínajú uvedomovať hrôzu svojich činov. Je to unikátny pohľad na zlo, ktoré sa schováva za ideológiu a hrdinstvo, kým ho nedoženie pravda o vlastnej krutosti.
