Keď Hollywood stvorí skutočné monštrum: Mladík z New Yorku sa inšpiroval RoboCopom a začal poľovať na ženy

Svetlo v sále pomaly zhasína. Vzduchom sa šíri vôňa popcornu a tiché šušťanie obalov. Na striebornom plátne sa objavujú prvé zábery brutálneho sci-fi trileru RoboCop 2. Diváci fascinovane sledujú dystopický svet násilia, kyborgov a bezcitných gangov.

Medzi nimi, utopený v tme na jednom zo zadných sedadiel, sedí fascinovaný muž. Oči má dokorán otvorené, no na rozdiel od ostatných sa nebaví. V jeho mysli sa práve spúšťa niečo temné, chladné a definitívne.

Keď filmová postava menom Cain na plátne chladnokrvne ukončí život svojej obete, v mužovej hlave cvakne chýbajúci dielik skladačky. Tá scéna preňho nie je fikciou. Je to návod. Premyslená choreografia pre tanec so smrťou, ktorú čoskoro prenesie z ligotavého Hollywoodu priamo do tichých, zatuchnutých zákutí regiónu Hudson Valley v štáte New York.

Jeden film z neho spravil monštrum

V tej chvíli ešte nikto netuší, že nenápadný, vtedy dvadsaťštyriročný mladík, sa stane nočnou morou, ktorá na začiatku deväťdesiatych rokov paralyzuje celé okolie Orange County. Nathaniel White – meno, ktoré dodnes vyvoláva zimomriavky u vyšetrovateľov, ktorí museli čeliť jeho zvrátenému dielu. Nebol to typický, chladne kalkulujúci intelektuál. Bol to impulzívny predátor, ktorého poháňala zvláštna, filmom infikovaná posadnutosť.

Zatiaľ čo navonok žil relatívne obyčajný život s priateľkou a jej deťmi, v jeho vnútri dozrieval plán na sériu tých najbrutálnejších činov, aké kedy táto oblasť zažila. Zanechával za sebou stopy, ktoré nedávali zmysel, a obete, ktoré spájalo len jedno – ocitli sa v nesprávny čas na mieste, ktoré si Nathaniel vybral za svoje lovisko. Atmosféra v štáte New York začínala hustnúť.

Narušenie idylky

Mestečká ako Middletown či Newburgh dovtedy žili pokojným, priam idylickým tempom amerického predmestia. Miestne komunity sa navzájom poznali, susedia si nezamykali dvere a najväčším vzrušením boli víkendové športové zápasy. Pod povrchom tejto idyly sa však začal pohybovať tieň.

Mladé ženy začali miznúť bez stopy, uprostred bieleho dňa alebo počas teplých večerov, pričom ich rodiny zostávali v zúfalstve a obklopené nezodpovedanými otázkami. Detektívi, ktorí spočiatku pracovali s verziou o útekoch z domova či náhodných lúpežných prepadnutiach, čoskoro narazili na desivú realitu: v regióne operuje vlk v ovčom rúchu.

Čo bolo na tomto prípade najdesivejšie, bola Whiteova schopnosť dokonale maskovať svoje druhé, temné ja. Ľudia z jeho okolia ho vnímali ako tichého, no v zásade neškodného muža, ktorý sa občas dostal do drobných problémov so zákonom, ale nikto by v ňom nehľadal sadistické monštrum.

Táto sociálna kamufláž mu umožnila udrieť znova a znova, pričom zakaždým posúval hranice svojej brutality o úroveň vyššie. Keď sa na opustených miestach a v chátrajúcich budovách začali objavovať prvé zohavené telá, vyšetrovateľom bolo jasné, že nestoja proti obyčajnému zločincovi, ale proti človeku, ktorý si z ľudského utrpenia urobil zvrátené divadlo.

Ako sa to celé začalo?

Bolo to presne v marci roku 1991. Len rok po tom, čo Nathaniel White opustil kinosálu fascinovaný postavou Caina. Prvou, ktorá doplatila na jeho novú, filmom inšpirovanú posadnutosť, sa stala 25-ročná Juliana Franková. Bola v pokročilom štádiu tehotenstva, keď sa jej cesta skrížila s Whiteom v meste Middletown.

Nathaniel neváhal. Zvliekol ju z očí verejnosti na opustené miesto neďaleko železničnej trate. To, čo nasledovalo, presne kopírovalo kinematografické násilie, ktoré ho tak očarilo. Julianu brutálne napadol, no to hlavné divadlo malo ešte len prísť. Vyšetrovatelia neskôr na tele našli presne tie isté rany, aké predviedol filmový zloduch – čistý rez naprieč krkom a následné fatálne seknutie. Jej telo nechal pohodené na koľajniciach ako ohavný monument svojej prvej „umeleckej“ inšpirácie.

Polícia spočiatku netušila, s kým má do činenia. Smrť tehotnej roaring ženy bola šokom, no chýbali dôkazy, ktoré by vyšetrovateľov priviedli k mladému Afroameričanovi z Newburghu. White tak získal pocit božskej nedotknuteľnosti. Zistil, že realita prináša oveľa väčší adrenalín než sledovanie filmu na plátne. A tak sa rozhodol v tomto zvrátenom predstavení pokračovať.