Keď vonku páli slnko, potíš sa ešte skôr, než vyjdeš z bytu, a klimatizácia nestíha, mnohí si všimnú, že sa im jednoducho nedá fungovať ako zvyčajne. Nie je to lenivosť. Nie je to výhovorka. Je to fakt. Extrémna horúčava ovplyvňuje nielen naše telo, ale aj mentálnu výkonnosť, náladu a schopnosť sústrediť sa. A niekedy oveľa výraznejšie než treskúca zima.
Telo bojuje o prežitie, mozog ide na úsporný režim
Keď je teplota veľmi vysoká, organizmus automaticky spúšťa ochranné mechanizmy. Zvyšuje sa tep, rozširujú sa cievy, snažíme sa ochladiť cez potenie. Telo vtedy presúva energiu z kognitívnych procesov (myslenie, riešenie úloh, kreatívne nápady) na základné funkcie. Výsledok? Si spomalený, rozptyľuje ťa každá hlúposť a najradšej by si si ľahol niekam do chladu a nič neriešil.
Horúčava = znížená koncentrácia, podráždenosť a únava
Viaceré štúdie potvrdzujú, že teplo znižuje produktivitu, predlžuje reakčný čas a zvyšuje počet chýb pri práci. A netýka sa to len manuálnych povolaní – výskum Harvardskej univerzity ukázal, že už pri teplote nad 30 °C klesá schopnosť študentov riešiť úlohy o 13 %.
Okrem toho teplo:
- zvyšuje podráždenosť a výbušnosť (zvýšená agresivita je bežným javom pri horúčavách),
- narúša kvalitu spánku, čo sa následne prejavuje aj na nálade a výkone,
- zhoršuje duševné zdravie, najmä u ľudí s úzkosťami či depresiou.
Prečo teplo pôsobí horšie než zima?
Zima síce obmedzuje pohyb, ale z hľadiska psychiky ju znášame lepšie. Počas chladných dní sa človek viac zabalí, oddychuje, konzumuje výživnejšiu stravu. Naopak, extrémne teplo nevieme „oblečením“ odstrániť. Telo sa prehrieva, aj keď nič nerobíš. A ak sa nedostaneš do klimatizovaného priestoru, tvoj výkon ide dole aj bez tvojej viny.
K tomu sa pridáva tzv. “teplotný stres“ – psychické napätie vyvolané dlhodobým diskomfortom. Teplo zároveň znižuje hladinu serotonínu (hormónu dobrej nálady), čo môže spôsobovať apatiu alebo pocity úzkosti.
Kto trpí najviac?
- Ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami – ich telo nedokáže efektívne regulovať teplotu.
- Tí, ktorí pracujú vonku alebo bez klimatizácie – výkonnosť môže klesnúť až o tretinu.
- Deti a starší ľudia – ich termoregulačný systém je menej účinný.
- Ľudia s mentálnymi problémami – horúčavy môžu zhoršiť symptómy.
Čo môžeš spraviť?
- Hydratuj sa viac než cítiš potrebu. Sucho v ústach je už neskorý signál dehydratácie.
- Zníž tempo. V horúčavách si nedávaj tie najťažšie úlohy dňa, ak nemusíš.
- Ochladzuj sa aktívne. Vlhký uterák na krk, studená sprcha, vyložené nohy, ventilátor s miskou ľadu.
- Jedz ľahko. Ťažké jedlá zaťažujú trávenie a zvyšujú vnútornú teplotu.
- Plánuj podľa teploty. Náročné aktivity si nechaj na skoré ráno alebo večer.
Záver
Extrémna horúčava nie je len fyzická záťaž. Je to komplexný stresový faktor, ktorý ovplyvňuje náladu, mentálnu ostrosť aj produktivitu. Preto je v poriadku, ak sa v 35-stupňových horúčavách necítiš ako top verzia seba.
