Človek by si aj povedal, že nihilistické filmy budú obsahovať temné bytosti a zvrátené momenty, no tie najviac deprimujúce snímky, ktoré ukazujú, ako sme na všetko skutočne sami, sú omnoho civilnejšie. V našom krátkom zozname takýchto snímok objavíš aj sci-fi, no monštrá v nich budeš hľadať úplne zbytočne.
Nihilistické filmy sa totižto ponárajú hlboko do ľudskosti a do toho, akými monštrami vieme byť k sebe sami. Od rodinných drám a minimalistických maďarských snímok až po surrealistickú hrôzu spôsobenú nepochopiteľnou kliatbou, nihilizmus sa dá nájsť všade.
Turínsky kôň
Ak hľadáš minimalistický, no štýlovo a filozoficky majstrovský film, Turínsky kôň je ako stvorený pre teba. Finálne dielo maďarského režiséra Bélu Tarra sa začína slávnou anekdotou o Friedrichovi Nietzschem, ktorý v Turíne s plačom objal týraného koňa a následne upadol do duševnej temnoty.
Film sa však nesústreďuje na filozofa, ale na osud spomínaného zvieraťa, starého sedliaka a jeho dcéry. Divák je svedkom ich monotónnej, namáhavej každodennej rutiny na opustenom, vetrom bičovanom statku. Snímka neponúka žiadne rýchle zvraty ani tradičný dej; namiesto toho ťa pohltí ťažkou atmosférou postupného neúprosného zániku, kde aj varenie zemiakov pôsobí ako rituál prežívania.

Nihilizmus tohto filmu spočíva v tom, že apokalypsa tu neprichádza v podobe hlučnej katastrofy, ale ako tiché, postupné vyhasínanie sveta. Deň za dňom hrdinom niečo ubúda – kôň prestane poslúchať, studňa vyschne, vyhasne oheň a nakoniec zmizne aj svetlo. Béla Tarr stvoril vizuálnu báseň o absolútnej rezignácii, kde je ľudská existencia zredukovaná na číre čakanie na nevyhnutný koniec v prázdnote, z ktorej niet úniku.
Synecdoche, New York
Režijný debut geniálneho scenáristu Charlieho Kaufmana je hlbokou a poriadne znepokojivou sondou do ľudskej smrteľnosti, strachu zo zlyhania a starnutia. Príbeh sleduje divadelného režiséra Cadena Cotarda (v brilantnom podaní Philipa Seymoura Hoffmana), ktorý dostane prestížny grant a rozhodne sa v obrovskom sklade vytvoriť repliku New Yorku v životnej veľkosti.
V nej necháva hercov nepretržite žiť a simulovať skutočný život. Hranice medzi realitou a divadelnou hrou sa však rýchlo stierajú, roky plynú a z monumentálneho projektu sa stáva neovládateľný chaos, ktorý Cadenovi preteká pomedzi prsty.

Film diváka konfrontuje s čistou existenciálnou úzkosťou z toho, že život človeka je príliš krátky a chaotický na to, aby ho dokázal pochopiť alebo plne ovládať. Kaufman ukazuje svet, kde sme všetci izolovaní vo vlastných hlavách a chorobách, zatiaľ čo čas neúprosne uteká. Finálne posolstvo ťa zasiahne vedomím, že nikto z nás nie je stredobodom vesmíru, ale len bezvýznamnou figúrkou v cudzom scenári, ktorá jedného dňa bez stopy zmizne.
Zabitie posvätného jeleňa
Grécky vizionár Yorgos Lanthimos prináša modernú variáciu na antickú tragédiu zaobalenú do sterilného, chladného prostredia nemocníc a luxusných predmestí. Úspešný kardiochirurg Steven žije usporiadaným životom, kým doň nezasiahne tajomný tínedžer Martin, syn pacienta, ktorý Stevenovi zomrel na operačnom stole.
Martin postaví lekára pred desivé ultimátum: buď Steven obetuje jedného člena svojej vlastnej rodiny, alebo všetci jeho blízki postupne ochrnú a zomrú. Bizarná kliatba sa stáva krutou realitou a rodina upadá do mechanického boja o prežitie.

Lanthimosov svet desí svojím chladom a absenciou bežných ľudských emócií. Postavy rozprávajú monotónnym hlasom, akoby boli len naprogramovanými robotmi, a samotný vesmír funguje podľa neúprosných, no morálne slepých pravidiel. Sledovať otca, ktorý musí chladnokrvne rozpočítavať životy svojich detí bez možnosti racionálneho vysvetlenia alebo záchrany, vyvoláva pocit absolútneho nihilizmu, kde spravodlivosť neexistuje a ľudstvo je vydané na milosť absurdnému osudu.
Cure
Tento kultový japonský psychologický kriminálny triler od Kiyoshiho Kurosawu je považovaný za jeden z najznepokojivejších filmov o ľudskej náprave a temnote. Príbeh sleduje unaveného detektíva Takabeho, ktorý vyšetruje sériu vrážd.
Všetky majú spoločný znak. Obetiam je do hrude vyrezané písmeno X, no vrahovia sú zakaždým iní, obyčajní ľudia, ktorí si na svoj čin nepamätajú. Stopy vedú k tajomnému mladíkovi s amnéziou, ktorý dokáže prostredníctvom jednoduchej hypnotickej sugescie prebudiť v ľuďoch ich najtemnejšie skryté pudy.

Cure nestraší monštrami, ale myšlienkou, že ľudská identita, morálka a zdravý rozum sú len krehkou ilúziou. Prázdnota a nihilizmus sa tu šíria ako nákazlivý vírus. Hlavný antagonista nie je klasický zloduch. Je to len prázdna schránka, ktorá odhaľuje, že pod povrchom našej civilizovanej spoločnosti sa nachádza len potlačený chaos a priepasť osamelosti.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej stránke





















