Neprivolávaj nič zlé
Dánsky režisér Christian Tafdrup stvoril film, ktorý je pre diváka fyzicky aj psychicky bolestivým zážitkom. Príbeh začína nevinne: dánska rodina sa na dovolenke v Toskánsku zoznámi so sympatickým holandským párom.
Po návrate domov dostanú pozvanie navštíviť ich v ich vidieckom dome v Holandsku. Po príchode sa však začnú diať drobné, nenápadné veci, ktoré prekračujú hranice slušnosti. Dáni sa napriek narastajúcemu diskomfortu nedokážu vzoprieť, pretože nechcú pôsobiť neslušne, čo ich postupne vťahuje do smrtiacej pasce.
Tento film ponúka brutálnu kritiku modernej civilizovanej spoločnosti a jej neschopnosti čeliť čistému zlu. Prázdnota tu nevyviera z vesmíru, ale z absolútnej pasivity a odovzdanosti obetí. Záverečná sekvencia patrí k najnihilistickejším momentom modernej kinematografie, pričom odpoveď agresora na otázku, prečo im to robia, ťa totálne odzbrojí: „Pretože ste nám to dovolili.“ Je to mrazivé svedectvo o tom, že vo svete bez vyššej spravodlivosti silnejší predátor zničí slabšieho jednoducho preto, lebo môže.
Dogville
Dánsky provokatér Lars von Trier natočil toto dielo na minimalistickom divadelnom pódiu, kde sú domy a ulice mestečka Dogville nakreslené len kriedou na zemi. Do tejto izolovanej komunity v amerických horách uteká pred gangstrami tajomná a krásna Grace (Nicole Kidman).
Obyvatelia mesta jej ponúknu úkryt, no na oplátku od nej očakávajú pomoc s drobnými prácami. Postupom času sa však morálne mantinely mešťanov posúvajú a ich požiadavky prerastajú do krutého vykorisťovania, fyzického týrania a totálneho poníženia.
Von Trier tu servíruje ľudskú povahu v jej najčistejšej a najodpornejšej podstate. Cez minimalizmus scény ukazuje, že ak ľudia dostanú absolútnu moc nad inou bytosťou a uistia sa, že ich nikto nepotrestá, zmenia sa na beštie.
First Reformed
Paul Schrader (scenárista kultového Taxikára) prináša komornú, vizuálne strohú drámu o kňazovi Ernstovi Tollerovi v podaní skvelého Ethana Hawka, ktorý spravuje malý, historický kostolík. Toller prežíva hlbokú osobnú krízu po smrti svojho syna a rozpade manželstva.
Jeho život sa radikálne zmení, keď ho tehotná žena požiada o pomoc pre svojho manžela – radikálneho ekologického aktivistu. Ten trpí ťažkými depresiami, pretože odmieta priviesť dieťa do sveta, ktorý smeruje k nezvratnej klimatickej a existenciálnej katastrofe.
Snímka dokonale zachytáva tichú hrôzu človeka, ktorý sa díva do budúcnosti a vidí v nej len prázdnotu. Tollerova viera v Boha naráža na ľahostajnosť korporácií a cynizmus modernej cirkvi, ktorá radšej zatvára oči pred ničením planéty.
Ad Astra
Vizuálne úchvatné sci-fi režiséra Jamesa Graya posiela astronauta Roya McBridea v podaní Brada Pitta na okraj slnečnej sústavy. Jeho úlohou je nájsť svojho otca, legendárneho vedca, ktorý pred desaťročiami zmizol pri tajomnej misii zameranej na hľadanie inteligentného mimozemského života.
Roy putuje cez sterilné základne na Mesiaci a opustené stanice na Marse, pričom celú cestu sprevádza jeho chladný, vnútorne otupený monológ. Čím hlbšie do vesmíru preniká, tým viac odkrýva vrstvy vlastnej samoty a odcudzenia.
Ad Astra obracia naruby klasický sci-fi optimizmus. Royov otec obetoval rodinu aj vlastnú príčetnosť hľadaniu odpovede vo hviezdach. Výsledok jeho celoživotného pátrania je však zdrvujúci: na okraji vesmíru nenašiel nič, len nekonečné prázdno.
Film divákovi nekompromisne oznamuje, že sme vo vesmíre úplne sami a žiadna vyššia mimozemská inteligencia nás nespasí. Najväčším existenciálnym desom tu nie je prítomnosť neznámeho nebezpečenstva, ale absolútna, chladná prázdnota univerza, ktorá od nás vyžaduje, aby sme zmysel hľadali len v sebe samých.
