V modernej spoločnosti, kde sa čoraz viac hovorí o duševnom zdraví a kvalite medziľudských vzťahov, sa do popredia dostáva téma úzkostnej vzťahovej väzby. Tento špecifický typ pripútania, často mylne zamieňaný s chorobnou žiarlivosťou, ovplyvňuje životy mnohých ľudí výraznejšie, než si možno uvedomujeme. Nejde len o prechodný stav či charakterovú črtu – je to hlboko zakorenený vzorec správania, ktorý významne formuje naše vzťahy a celkové prežívanie.

Čo je úzkostná vzťahová väzba?

Úzkostná vzťahová väzba predstavuje komplexný vzorec správania a prežívania v blízkych vzťahoch. Charakterizuje ju intenzívny strach z opustenia a neustála potreba uisťovania o láske a oddanosti partnera. Na rozdiel od „bežnej“ žiarlivosti či občasných pochybností, ktoré zažíva každý z nás, ide o hlbší a perzistentnejší stav.

Ľudia s týmto typom väzby často:

• Prežívajú paralyzujúcu úzkosť pri akomkoľvek náznaku odlúčenia od partnera.
• Majú tendenciu neustále analyzovať správanie partnera a hľadať v ňom skryté významy.
• Potrebujú opakované uistenia o láske, často aj niekoľkokrát denne.
• Vykazujú známky emocionálnej závislosti od partnera.
• Majú sklony k nadmernému kontrolovaniu partnera prostredníctvom častých telefonátov, správ či sledovania sociálnych sietí.
• Prežívajú intenzívne pocity menejcennosti a nedostatočnosti.
• Majú tendenciu preceňovať možné hrozby vo vzťahu a podceňovať vlastnú hodnotu.

Ako úzkostná vzťahová väzba vzniká?

Korene úzkostnej vzťahovej väzby siahajú najčastejšie do raného detstva, kde sa formujú naše základné predstavy o vzťahoch a láske. Vzniká v situáciách, keď:

• Rodičia boli nekonzistentní v poskytovaní starostlivosti – niekedy reagovali na potreby dieťaťa prehnane, inokedy ich ignorovali.
• Dieťa zažilo traumatickú stratu blízkej osoby alebo opakované odlúčenia.
• Výchova bola príliš ochranárska, čím sa dieťa nenaučilo zdravo fungovať samostatne.
• Naopak, výchova bola nedostatočne podporujúca a dieťa nezažívalo pocit bezpečia.
• V rodine chýbala emocionálna blízkosť a otvorená komunikácia.
• Dieťa bolo svedkom nestabilných vzťahov medzi rodičmi.
• Rodinné prostredie bolo poznačené častými konfliktmi alebo násilím.

Prejavy v každodennom živote

Lucia (32), ktorá žije s úzkostnou vzťahovou väzbou už od dospievania, opisuje svoju každodennú realitu: „Môj deň je ako na húsenkovej dráhe. Keď mi partner neodpíše na správu do hodiny, automaticky si predstavujem najhoršie scenáre. Či sa mu niečo nestalo, alebo či ma nepodvádza. Rozumom chápem, že je to prehnané, ale emócie sú silnejšie. Často kontrolujem jeho online aktivitu na sociálnych sieťach, všímam si, kedy bol naposledy aktívny. Keď vidím, že bol online a neodpísal mi, okamžite ma zaplaví úzkosť.“