9. Vždy jej pochválim nechty. Vždy si nájdem aspoň niečo, čo môžem okomentovať. Že sa pekne lesknú, že majú super farbu, že jej ten odtieň pristane. Pravda je však oveľa menej romantická. Ja mám nejaké nechty úplne na háku. Pokojne by ich mohla mať obité, holé alebo celé od omrviniek a ani by som to nezaregistroval. Lenže jej na tom záleží, tak hrám svoju rolu a tvárim sa, že aj mne.
10. Moja frajerka streamuje na Twitchi a ja som jej najoddanejší predplatiteľ. Už päť rokov za to poctivo platím, hoci tú platformu úprimne neznášam. Twitch mi lezie na nervy, no pohľad na to, že je vďaka tomu šťastná, mi za to jednoducho stojí.
11. „Úplne ti rozumiem.“ Túto vetu používam častejšie, než by som si chcel priznať. Za tie roky manželstva som pochopil jednu zásadnú vec. Keď žena rozpráva o tom, čo ju štve, väčšinou odo mňa nečaká zázračné riešenie ani múdru analýzu. Chce sa len vyrozprávať a dostať to zo seba von. A tak aj keď občas netuším, kam presne mieri alebo čo všetko sa za tým skrýva, poviem jej, že jej rozumiem. V tej chvíli nepotrebuje experta na riešenie jej problémov. Potrebuje pocit, že v tom nie je sama.
12. Teraz je v ôsmom mesiaci tehotenstva a odkedy sa to prehuplo do tejto fázy, každú noc chrápe tak, že by zobudila aj susedov o dve ulice ďalej. Predtým nechrápala vôbec, teraz mám pocit, že vedľa mňa beží motorová píla až do rána. Keď sa ma však spýta, prečo vyzerám posledné dni ako chodiaca mŕtvola, vždy to zvalím na robotu. V tomto období naozaj nepotrebuje počuť, že som sa kvôli jej nočnému koncertu už mesiac poriadne nevyspal.
13. „Musíme vyraziť o deviatej, inak prídeme neskoro.“ Pravda je taká, že úplne v pohode by stačilo odísť o desiatej. Keby som jej to však povedal na rovinu, začala by sa chystať tak pomaly, že by sme z domu vypadli najskôr o jedenástej. Zatiaľ našťastie neprekukla, že si čas odchodu upravujem podľa jej chaosu.
14. Tvrdím jej, že je to najjemnejšie a najhebkejšie stvorenie, akého som sa v živote dotkol. Kedysi to bola čistá pravda. Potom však do nášho života vošla mačka a odvtedy už musím realitu trošku prikrášľovať.
15. Moja manželka je nepočujúca. Komunikuje posunkami a vie aj odčítať z pier. Kamkoľvek spolu ideme, robím maximum pre to, aby z toho mala rovnako plný zážitok ako ktokoľvek iný. Preto gestikulujem viac než bežne, upozorňujem ju na detaily, ktoré by jej bez zvuku unikli, a priebežne jej prekladám, čo hovoria ostatní. Občas sa ma spýta, či ma to nevyčerpáva, a ja jej zakaždým bez zaváhania poviem, že vôbec.
Pravda je iná. Je to extrémne náročné. Musím byť neustále v strehu, vnímať každý pohyb, každé slovo, každú situáciu a všetko jej v reálnom čase sprostredkovať. Niekedy sa mi nechce ísť ani medzi ľudí, pretože už vopred viem, koľko energie ma to bude stáť. Lenže zároveň viem aj to, že ak je to vyčerpávajúce pre mňa, pre ňu je to každodenná realita, ktorá je ešte násobne ťažšia. Preto jej budem aj naďalej hovoriť, že som v pohode, a budem pri nej stáť vždy, keď to bude potrebovať.
