Utorok 5.7.2022
sk
Sviatok svätého Cyrila a Metoda | Cyril, Metod
cz
Den slovanských věrozvěstů Cyrila a Metoděje | Cyril, Metoděj

Keď obeť sympatizuje so svojím tyranom. Čo je Štokholmský syndróm a prečo vzniká?

Štokholmský syndróm vzniká, keď obeť začne voči trýzniteľovi pociťovať sympatie.


O Štokholmskom syndróme si už určite počul. Ide o mimoriadne zaujímavý fenomén, ktorý sa ale mnohým môže zdať úplne nepochopiteľný. V skratke sa dá povedať, že týmto syndrómom trpia hlavne ľudia, ktorí boli dlhší čas unesení či držaní ako rukojemníci.

Postupne voči svojim únoscom začali prechovávať pozitívne emócie, sympatizovali s nimi a vytvorili si k nim psychologické puto. A to platí aj v prípadoch, ak sa k nim únoscovia správali násilne a fyzicky či psychicky ich týrali. Za akých podmienok k Štokholmskému syndrómu dochádza a kedy bol prvýkrát popísaný? To ti prezradíme práve v tomto článku.

Shutterstock

Náklonnosť k zločincom

Štokholmský syndróm ako taký nikdy nebol vedený ako samostatná psychická choroba. Neexistuje k nemu teda žiadna oficiálna liečba. Jeho prejavy ale často sprevádzajú ďalšie známe psychické ochorenia ako depresia, úzkostná porucha či posttraumatická stresová porucha.

Podľa odborníkov k Štokholmskému syndrómu dochádza veľmi zriedka, odhadom tak v piatich percentách prípadov. Prvýkrát bol popísaný v roku 1973. Práve vtedy sa vo švédskom meste Štokholm odohrala banková lúpež. Do Kreditbanky vstúpili Jan-Erik Olsson a Clark Olofsson a pokúsili sa ju vylúpiť.

Plán sa však nepodaril a banku rýchlo obkľúčili policajné autá. Zlodeji sa ale nemienili vzdať a ako rukojemníkov si vzali štyroch zamestnancov. Tých držali v zajatí celých šesť dní. Keď ich konečne zatkla polícia, dostavil sa šok: žiadny zo zachránených rukojemníkov nebol ochotný proti zlodejom svedčiť.

Profimedia

Dokonca sami prispeli vlastnými peniazmi na ich obhajobu. Kristin Enmark, ktorá bola jednou z obetí, sa s oboma zločincami zblížila natoľko, že sa s nimi začala pravidelne stretávať a navštívila aj ich rodiny.

Psychológov a psychiatrov tento spôsob správania fascinoval. Zo skúmania tejto situácie sa zrodil pojem Štokholmský syndróm. Prvýkrát ho použil švédsky forenzný psychiater Nils Bejerot.

Mohlo by ťa zaujímať:

Dokáže silná nočná mora zabiť človeka? Existuje vzácny syndróm, ktorý to môže spôsobiť

Štvorica zamestnancov banky neskôr vypovedala v tom zmysle, že Olsson a Olofsson sa k nim nesprávali násilne, vraj boli slušní a normálne sa s nimi rozprávali. Naopak, obávali sa skôr toho, že by polícia mohla zareagovať až príliš násilne. „Cítili sme sa s nimi vo väčšom bezpečí než s policajtmi,“ uviedla Enmark.

Únoscov navštevovala aj vo väzení

Ďalším známym prípadom, ktorý sa so Štokholmským syndrómom spája, je únos Mary McElroy. Tú v roku 1933 uniesli štyria muži. Vyhrážali sa jej zbraňou a odviedli ju na farmu jedného z nich. Tam ju uväznili v pivnici a priviazali ju k stene reťazami. Od jej rodiny pýtali tučné výkupné, ktoré napokon dostali.

Shutterstock

Mary McElroy sa teda vrátila k rodine živá a zdravá. Troch z páchateľov neskôr chytili a posadili za mreže. Samotná Mary ich vo väzení navštevovala a ich činy obhajovala. A to aj napriek tomu, že po únose trpela psychickými problémami a niekoľkokrát sa nervovo zrútila.

Napokon v roku 1940 spáchala samovraždu, ale v liste na rozlúčku nezabudla zdôrazniť, že „moji štyria únoscovia sú zrejme jediní, ktorí ma nepovažujú za blázna. Prosím, dajte im šancu.“

Keď sa obeť pridá na stranu únoscov

Štokholmský syndróm sa skloňoval aj v prípade Patty Hearst, vnučky bohatého vydavateľa Williama Randolpha Hearsta. 19-ročnú Hearst v roku 1974 uniesli členovia radikálne ľavicovej skupiny Symbionese Liberation Army. Únoscovia sa k nej správali brutálne, vyhrážali sa jej smrťou a viackrát ju znásilnili. Držali ju tiež odrezanú od sveta v jednej miestnosti.

Profimedia

Počas dvoch mesiacov tohto hrozného života však Hearst začala k únoscom pociťovať náklonnosť. Napokon sa identifikovala s ich ideológiou a myšlienkami. Postupne si získavala ich priazeň, diskutovala s nimi o politike a bola ochotná sa k nim pridať.

Prijala nové meno Tania a začala sa podieľať na ďalších kriminálnych akciách skupiny (napr. bankovej lúpeži). V roku 1975 ju zadržala polícia a súd ju poslal na dva roky za mreže. Hearst sa bránila tým, že bola vystavená vymývaniu mozgu zo strany členov skupiny.

Mohlo by ťa zaujímať:

Ľudia sa v minulosti desili, že ich pochovajú zaživa. Táto fóbia vychádza z reálnych prípadov

Prečo k Štokholmskému syndrómu dochádza?

Podobných prípadov by sme našli viacero. Netrpia ním len obete únosov, ale aj domáceho násilia. Ako je ale možné, že k Štokholmskému syndrómu dochádza? Podľa psychológov ide o obranný mechanizmus, vďaka ktorému sa človek vyrovnáva s prežitou či prežívanou traumou.

Zvykne sa tiež hovoriť, že Štokholmský syndróm je mechanizmom prežitia. Človek v krízovej situácii môže mať pocit, že ak sa bude k únoscom správať empaticky a láskavo, nechajú ho žiť. Snaží sa tým teda prežiť v ťažkej situácii a často aj vyhovieť požiadavkám tyranov.

Shutterstock

Pokiaľ sa únosca niekomu vyhráža zabitím či násilím, ale nakoniec sa nad obeťou „zľutuje“, táto obeť má tendenciu vnímať to ako láskavosť. Vyvolá to v nej teda hlbokú vďačnosť voči násilníkovi. Ak sa k nej tyran správa čo i len o trochu lepšie, obeť to vníma ako dôkaz toho, že je v skutočnosti dobrý a že sa do tejto situácie dostal len zhodou okolností. V takýchto prípadoch má tiež tendenciu bagatelizovať jeho činy.

Tieto pocity často prerastajú do stavu silnej emocionálnej závislosti a môžu spôsobiť, že obeť začne negatívne vnímať napríklad políciu (teda tých, ktorí ju môžu naozaj zachrániť). Odborníci sa ale zhodujú, že Štokholmský syndróm je proste obranným mechanizmom človeka, ktorý sa vyskytol v extrémnej a desivej situácii. A práve on mu často pomáha prežiť, hoci sa nezainteresovanému človeku môže zdať nepochopiteľný.

Známe prípady vo filmoch a seriáloch

Niektoré skutočné prípady Štokholmského syndrómu poslúžili ako inšpirácia pre filmárov. Prepadnutie banky v Štokholme v roku 1973 bolo sfilmované v televíznej snímke Normalmstrog od Håkana Lindhého a tiež v americkom filme Stockholm od Roberta Budreaua.

Hlavné úlohy si zahrali Ethan Hawke, Noomi Rapace, Mark Strong či Christopher Heyerdahl. Svoju vlastnú minisériu podľa týchto udalostí pripravuje aj Netflix. Prípad Patty Hearst zase poslúžil ako námet jednej epizódy seriálu Zákon a poriadok.

Smith Global Media

Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom
Najčítanejšie
Podobné

Pridaj svoj komentár

Komentáre 0

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max 15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max 5mb
        *dané pole je potrebné vyplniť