Slováci sa každoročne v máji menia na oddaných hokejových fanúšikov (niektorí dokonca aj na trénerov). Tento kolektívny šport vie dostať ľudí poriadne do varu a spraviť nás aspoň na pár dní hrdých na svoj národ. Má to však aj svoju odvrátenú stranu.

Len si spomeň, koľkokrát si od nervov buchol po stole a koľko sĺz Slováci vyronili nad pokazenými zápasmi, v ktorých sme dúfali v celkom iný výsledok. A že ich za našu pomerne krátku históriu nebolo málo. Za pár týždňov z nás však všetka zlosť a sklamanie opadnú a už sa nevieme dočkať ďalších majstrovstiev sveta.

Česi zostali, nás vyradili

Slovenské národné hokejové mužstvo vzniklo v roku 1993 z bývalej Česko-slovenskej hokejovej reprezentácie. Žiaľ, direktoriát IIHF určil ako nasledovníka spoločnej reprezentácie v A kategórii majstrovstiev sveta český tím. Znamenalo to, že Slováci boli zaradení až do skupiny C1.

V nasledujúcich rokoch sme si však postupne vybojovali postup do elitnej A kategórie. Najskôr sme v roku 1994 vyhrali kategóriu C na domácom šampionáte, ktorý sa konal v Spišskej Novej Vsi a Poprade. O rok neskôr sme si zopakovali niečo podobné o kategóriu vyššie v Bratislave. Medzi elitou tak pôsobíme nepretržite od roku 1996.

Majstrovstvá, kde nás „zarezali“ rozhodcovia

Po postupe medzi hokejovú elitu sme hneď na ďalších majstrovstvách v roku 1995 v susednom Rakúsku skončili až desiaty. S príchodom nového tisícročia však prišla éra slovenského hokeja, na ktorú sme nedokázali doteraz nadviazať. Najskôr sme v roku 2000 podľahli vo finále Česku, no aj tak sme sa tešili z historicky prvej medaily v samostatnej republike.