Keď režisér Guy Ritchie v roku 2010 pripravoval pokračovanie svojho hitu Sherlock Holmes: Hra tieňov, zadanie pre dvorného skladateľa Hansa Zimmera bolo jasné: hudba musí odrážať kočovný život a nespútanú energiu rómskej kultúry, ktorá v príbehu zohráva kľúčovú úlohu. Zimmer, držiteľ Oscara a majster inovácií, sa však neuspokojil so štúdiovými knižnicami.
Rozhodol sa, že jediný spôsob, ako zachytiť pravú podstatu tejto hudby, je vycestovať priamo k zdroju – do rómskych komunít na Slovensku. Svetoznámy skladateľ chcel pochopiť nielen melódie, ale aj sociálny kontext a živelnosť, ktorú nie je možné umelo nasimulovať v sterilnom hollywoodskom prostredí.
Zimmerova cesta neviedla do koncertných sál v Bratislave, ale hlbšie na východ, do prostredia, ktoré je pre hollywoodske hviezdy zvyčajne veľkou neznámou. Spolu so svojím tímom navštívil niekoľko rómskych osád, pričom jeho hlavným cieľom bolo nájsť hudobníkov, ktorých virtuozita nie je naučená z nôt, ale vychádza z tradície a temperamentu.
Podnikol neformálnu výpravu dodávkou, počas ktorej sa zastavoval v miestach ako Hanušovce nad Topľou či Kokava nad Rimavicou. Tento „terénny výskum“ sa čoskoro zmenil na jedno z najväčších dobrodružstiev jeho kariéry. Bolo plné improvizovaných koncertov priamo pod holým nebom.
Hans Zimmer si to na Slovensku poriadne užil
Podľa Zimmerových spomienok bola realita v osadách drsná, no pohostinnosť miestnych hudobníkov a ich talent ho doslova vyviedli z miery. Skladateľ trávil dni počúvaním miestnych kapiel, jedol s nimi a fascinovane sledoval ich techniku hry na husle, cimbal a akordeón.
Zimmera fascinovalo, ako dokážu hudobníci udržať neuveriteľné tempo bez toho, aby stratili precíznosť. Práve v týchto chvíľach vznikali základy soundtracku, ktorý neskôr ohúril divákov v kinách po celom svete svojou dravosťou a exotickým nádychom.
Kľúčovým momentom bolo stretnutie s talentovanými hudobníkmi z kapely Kokavakere Lavutara (Sendreiovci). Zimmer bol ich prejavom natoľko nadšený, že sa rozhodol vziať celú skupinu do veľkých profesionálnych štúdií. Pre hudobníkov z Kokavy nad Rimavicou to bol skok z celkom inej reality priamo do centra svetového šoubiznisu, kde nahrávali po boku špičkového symfonického orchestra.
Nahrávanie rómskej muziky
Nahrávanie však nebolo sterilným procesom. Hans Zimmer chcel zachovať „špinu“ a živelnosť, ktorú zažil na slovenskom vidieku. Hudobníkov nabádal k maximálnej slobode a improvizácii. Do nahrávok zámerne zakomponoval aj autentické pokriky, lúskanie prstami a dupot, ktoré dodali Holmesovmu dobrodružstvu potrebný temperament. Sendreiovci priniesli do hudby rytmy, ktoré klasicky vzdelaní hudobníci jednoducho nedokázali napodobniť, čím vznikla unikátna fúzia žánrov.
Výsledkom tejto spolupráce bol soundtrack, ktorý sa stal fenoménom. Skladby ako „Roman Holiday“, „Romanian Wind“ alebo „Zu Viele Füchse Für Euch Hänsel“ nesú jasný rukopis slovenského rómskeho folklóru.
Zimmerovi sa podarilo niečo unikátne. Povýšil tradičnú rómsku hudbu na globálnu úroveň a zakomponoval ju do jedného z najúspešnejších akčných filmov svojej doby. Hudobná kritika vyzdvihovala najmä odvahu, s akou skladateľ prepojil orchestrálnu pompéznosť s pouličnou energiou východnej Európy.
Talent ľudí na okraji spoločnosti
Tento projekt mal však aj širší spoločenský rozmer. Zimmer vo svojich rozhovoroch pre svetové médiá, vrátane BBC či veľkých amerických denníkov, otvorene hovoril o talente ľudí na okraji spoločnosti.
Vyzdvihoval ich kultúrnu hodnotu a snažil sa upriamiť pozornosť na to, že skutočné umenie nepozná hranice ani sociálne postavenie. Týmto spôsobom pomohol búrať predsudky a ukázal svetu Slovensko v úplne inom, umelecky bohatom svetle, ktoré presahuje bežné turistické bedekre.
Pre slovenských hudobníkov to bola životná skúsenosť, ktorá sa zapísala do dejín našej populárnej kultúry. Zo skromných podmienok sa dostali na červený koberec svetových premiér. Ich mená sa objavili v záverečných titulkoch megahitu po boku mien ako Robert Downey Jr. či Jude Law.
Príbeh o tom, ako Hans Zimmer hľadal inšpiráciu v slovenských osadách, zostáva jednou z najlepších reklám na slovenské hudobné dedičstvo. Ukazuje, že tie najväčšie poklady sa niekedy skrývajú na miestach, kam sa iní boja čo i len pozrieť. Zobrazujú ale aj, že k vytvoreniu niečoho geniálneho netreba drahé vybavenie, ale predovšetkým vášeň, otvorené srdce a jeden pár šikovných rúk s husľami.
