Všetci vieme, ako by malo vyzerať ideálne ráno. Zobudíš sa vyspinkaný sťa Šípková Ruženka, podľa všetkých amerických filmov aj s mejkapom na ksichte a vlasmi, ktoré skrotí jedno plaché prehrabnutie. V chladničke ťa čakajú zdravé raňajky, ktoré si si ako zodpovedná dospelá ľudská bytosť pripravil večer pred tým, len ich rýchlo zhltneš, niekde medzi jedálenským stolom a chodbou na tebe záhadne pristane oblečenie, v ktorom sa cítiš pohodlne a než vôbec stihneš zanadávať na to, že je opäť pondelok, už stojíš vo dverách a padáš z bytu. Lenže takto to, bohužiaľ, vôbec nefunguje…
1. Spánok
Ak už dopredu vieš, že na druhý deň bude potrebná minimálne vrtuľa v análnom otvore a dva litre akéhokoľvek kofeínového nápoja, aby si všetko postíhal, tvoja myseľ sa na to patrične začne pripravovať už večer pred tým. Je úplne jedno, že si do postele ľahneš s dvojhodinovým náskokom, pretože v sekunde, ako sa zababušíš do perín, je každé pomyslenie na spánok stratené v krajine za siedmymi horami a dolami. Polhodinu sa vrtíš ako vrtuľky ventilátora v snahe nájsť aspoň jednu polohu, pri ktorej ti nebudú odumierať končatiny ani krčná chrbtica a striedavo odokrývaš najprv jednu, potom druhú nohu a vzápätí ich opäť sťahuješ do bezpečia prikrývky, lebo strašidlá pod posteľou možno ešte stále nevymreli. Premýšľaš nad všetkými hlúpymi vetami, ktorými sa ťa tvoj jazyk snažil za posledných desať rokov ponížiť než si ho stihol zadržať, počítaš ovečky, vymýšľaš, čo si zajtra obuješ, aby si nemal otlaky a keď tvoje vedomie zablúdi do hlbín užitočnosti kvadratických rovníc vieš, že zajtrajšie ráno bude kompletne v p*či.
2. Budík
Vždy sa nájde nejaká suka, ktorá sa silou mocou snaží pokaziť druhým dlhodobo fungujúci vzťah. V tomto prípade sa len rozhodla zamaskovať do päťcentimetrovej konštrukcie telefónu, len aby ťa oddelila od toho jediného, čo s tebou vydrží v bezprostrednej blízkosti viac ako dve hodiny – tvojej postele. Sú len dva typy ľudí. Tí, ktorí hlboko v duši dôverujú svojmu rozospatému úsudku a nastavia si len jeden budík (to, že ho posúvajú o päť minút ešte pol dňa je v tomto prípade nepodstatný detail), a tí, ktorí vedia, že ráno ich zmysel racionálne uvažovať ešte nevstal z mŕtvych a nastavia si ich rovno desať. No ono je vo výsledku úplne jedno, čo z toho robíš, lebo v ten jeden deň, kedy sa potrebuješ tak sakramentsky ponáhľať, prespíš aj nálety nemeckých lietadiel na začiatok tretej svetovej.
3. Všetko to, čo bežní ľudia robia ráno
Polhodinu po plánovanom vstávaní lenivo rozčapíš očné viečka a cez gigantickú karpinu zaostríš na hodiny, obleje ťa horúci pot a prívalová vlna adrenalínu ťa vymrští na nohy. V tej sekunde vyzeráš ako v zrýchlenom zábere, za tvojou maličkosťou sa tiahne obrovský tieň, lebo v jednej stotine sekundy si čistíš zuby bez zubnej pasty (lebo tá sa vždy minie v tej najideálnejšej chvíli) a v druhej už odhadzuješ jedno smradľavé tričko z cesty za druhým. Všetko, na čo si si zodpovedne vyhradil trištvrte hodinu, teraz musíš stihnúť v intervale štyridsiatich sekúnd a ešte aj vyzerať ako použiteľný ľudský materiál, keď vyjdeš z domu. Ponožky ti síce neladia a tvoj účes vyzerá, že si sa nepohodol s fénom, kaderníčkou alebo tvoji rodičia pred dvadsiatimi rokmi s matkou prírodou, ale podľa možností vyzeráš celkom schopne… Nie, vyzeráš ako h*vno, čo práve opustilo goriliu zadnicu, ale pre zachovanie duševného pokoja sa budeme tváriť, že to tak nie je.
4. Kľúče
Hovorte si kto chce, čo chce, moje kľúče majú nohy. Aplikácia Find My iPhone je síce veľmi užitočná, ale ja by som omnoho viac uvítala apku Nájdi mi kľúče (ideálne aj Priprav raňajky a Oper tú grandióznu kopu špinavého oblečenia, čo mi už dva týždne brzdí zatváranie dverí na kúpeľni, ale som realistka). Všetci predsa poznáte ten pocit, keď už ste celí vyštafírovaní a pripravení vyštartovať a tu zrazu vaše vlastné kľúče, ktorým dennodenne poskytujete strechu nad hlavou v podobe vrecka nohavíc, sa rozhodnú hrať schovávačku. „Rátaj do desať,“ počuješ ich kovový hlások v hlave, reálne vieš, ako sa ti z chuti smejú do ksichtu a kdesi v kútiku vedomia tušíš, že ti z toho nedostatku spánku práve asi zaj*balo.
5. Autobus
Aby toho nebolo málo, tak mestská hromadná doprava aj dnes funguje na nepísanom princípe hnačky – nikdy nevieš, kedy príde. Prvý autobus vynechá (veď prečo by si šofér počas najväčšej špičky radšej neriešil v depe sudoku, že?), druhý praská vo švoch, lebo prvý neprišiel a keďže si ešte nevycibril skill zmenšenia svojej telesnej schránky na veľkosť mopsa, šanca nastúpiť je niekde v mínusových hodnotách, a tretí mešká. Nastúpiš a užívaš si tú prílišne intímnu chvíľku s medzerou medzi polkami dvestokilového chlapa, ktorá ti o malý moment pravdepodobne zhltne ruku. A potom mu padnú troleje, šofér dostane mikrospánok, autá pred vami spôsobia reťazovú búračku, vypadne svetelná signalizácia v celom okrese a pani, ktorá sa rozhodla vyluxovať trhovisko práve počas raňajšej tlačenice, vytiahne z kabely štangľu salámy a povie škaredé slovo. Nech už si sa dnes ponáhľal kamkoľvek, tak skoro tam určite nebudeš…
Titulná fotka: pixabay.com
