Predstav si destináciu, kde ti nehrozí žiaden otravný roaming, e-maily od šéfa ťa tam nezastihnú a tvoji sledovatelia na sociálnych sieťach nedostanú ani jednu novú fotografiu z tvojej pláže. Pchjongjang je totiž najtajomnejšie mesto na svete. Ak by si ho chcel navštíviť, máš jednoducho smolu – jeho hranice sú nekompromisne zabuchnuté.
Ak si však toto hlavné mesto Severnej Kórey priblížiš na satelitných snímkach, tvoj zrak okamžite narazí na jednu mimoriadne absurdnú dominantu. Obludnú budovu, ktorá hrdo reprezentuje pojem „nekonečný stavebný projekt“ – hotel Rjugjong. Tento betónový kolos pripomínajúci sci-fi pyramídu začali stavať ešte v roku 1987. Dodnes v ňom však neprespal ani jeden jediný hosť.
Prečo vlastne niekoho napadlo postaviť takúto ozrutu uprostred mesta, kde ľudia riešia skôr to, čo dajú do hrnca, než kam pôjdu na wellness? Za všetkým stála čistá, nefalšovaná geopolitická závisť a politické premeriavanie si síl.
Pchjongjang chcel totiž na sklonku studenej vojny zúfalo prekonať vtedy najvyšší hotel sveta Stamford v Singapure, ktorý navyše zhodou okolností stavala konkurenčná južnokórejská firma. Severná Kórea sa zaťala a rozhodla sa, že svetu ukáže, kto má najväčšiu ubytovaciu kapacitu, pričom dizajn tohto giganta pre istotu odkopírovala z oveľa menšieho, no luxusného hotela dokončeného v roku 1986.
Hotel Rjugjong a jeho výstavba
Ako píše web Dromedar, na rozdiel od západných imperialistických mrakodrapov, ktoré sa týčia k nebu vďaka štíhlej a pružnej oceli, severokórejský režisérsky štáb stavil na poctivú a lacnú klasiku – železobetón.
Celý domáci stavebný priemysel bol totiž odchovaný na technológiách a panelových systémoch od východonemeckých súdruhov inžinierov, ktorí v Pchjongjangu zanechali hlbokú stopu. Oceľ bola pre krajinu pridrahý špás, no betónu mali doma dosť, a tak sa zrodil plán vytvoriť najťažšiu a najhrozivejšie vyzerajúcu budovu, akú kedy svet videl.
Betón má však jednu drobnú nevýhodu. Je neskutočne ťažký. Ak z neho chceš postaviť 330 metrov vysokú ceruzku, riskuješ, že sa pod vlastnou váhou unavene zosype na okolité paneláky. Architekti preto museli navrhnúť gigantickú trojkrídlovú základňu, ktorá sa smerom nahor zužuje, aby odľahčili vrchol stavby. Výsledný pyramídový tvar navyše ideálne zapasoval do štátnej propagandy, keďže pripomína posvätnú horu – dôležitý severokórejský symbol moci a večnosti.
Budova si prešla naprieč dejinami
Hotel Rjugjong je takým tichým a mimoriadne trpezlivým svedkom moderných svetových dejín. Odkedy na ňom robotníci v roku 1987 prvýkrát kopli do zeme, svet stihol zažiť vynájdenie celosvetovej internetovej siete, prepustenie Nelsona Mandelu z väzenia, pád Berlínskeho múru a masový nástup smartfónov.
Kým globálna spoločnosť prechádzala technologickou revolúciou, táto majestátna betónová kopa uprostred Pchjongjangu stála presne tak, ako ju naposledy nechali – opustená, prázdna a bez okien.
Sľubný socialistický sen o najvyššom hoteli sveta totiž rýchlo narazil na ekonomickú realitu. Stalo sa tak začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, hlavný sponzor a ochranca režimu. Severná Kórea upadla do hlbokej krízy a hladomoru, ktorý eufemisticky nazvala „Namáhavý pochod“. Stavebné žeriavy na vrchole hotela zamrzli na dlhých pätnásť rokov a budova si vo svete vyslúžila nelichotivú prezývku „Hotel skazy“.
Grandiózny comeback
Veľkolepý návrat na scénu nastal až v roku 2008. Vtedy sa podarilo nájsť investora na dokončenie aspoň vonkajšej fasády, ktorá mala zakryť túto obrovskú národnú hanbu. O tri roky neskôr sa hotel konečne blyšťal novým skleneným šatom. Na jeho steny ešte namontovali gigantickú LED obrazovku, ktorá dnes slúži ako predražený billboard na premietanie štátnej propagandy.
Z diaľky to vyzerá, že hotel je zajtra pripravený privítať prvých hostí. Pohľad dovnútra však odhaľuje pravdu – je to len obrovská, dutá betónová jaskyňa bez káblov, omietky a nábytku.
Stane sa z budovy megalomanské kasíno?
Absurdnosť celého projektu zaklincovali nedávne klebety, podľa ktorých dal sám Kim Čong-un zelenú plánu premeniť tento 105-poschodový mrakodrap na megalomanské kasíno a spraviť z Pchjongjangu ázijské Las Vegas.
Háčik je v tom, že hazard je pre samotných obyvateľov Severnej Kórey prísne nelegálny. Počet zahraničných turistov, ktorí by tam chceli prehrať svoje celoživotné úspory, sa limitne blíži k nule. Navyše, predchádzajúci pokus z roku 2012, kedy mal hotel prevádzkovať luxusný nemecký reťazec Kempinski, skončil hneď po tom, čo si investori spočítali riziká a rýchlo vycúvali.
Čo teda s touto betónovou ozrutou bude ďalej? Ak si myslíš, že ju jednoducho zbúrajú, si na omyle. Zdemolovať takéto gigantické množstvo betónu by bolo z hľadiska ekológie a udržateľnosti hotovou katastrofou.
Rjugjong tak na svojom mieste neotrasiteľne postojí ďalších 50 až 100 rokov. Krajina už stihla otvoriť nové, masívne prímorské letovisko Wonsan-Kalma, ktoré údajne vzniklo podľa vzoru španielskeho Benidormu. Severná Kórea skrátka zostáva nepredvídateľným lunaparkom plným tajomstiev, v ktorom najväčší hotel sveta stále čaká na svojho prvého, mimoriadne trpezlivého hosťa.
