Ako dieťa si určite počul množstvo viet od rodičov, ktoré ťa mali prinútiť poslúchať alebo robiť veci správne. Možno ti mama tvrdila, že ak si neoblečieš čiapku, ochorieš, alebo že z pozerania televízie osprostieš. Vtedy si im veril, lebo rodičia predsa vedia všetko najlepšie. Dnes sa na tie nevinné lži pozeráš s úsmevom… a možno si niektoré z nich už stihol použiť aj na svoje deti. Poď si zopár takých s nami prečítať – zozbierali sme ich pre teba na TikToku.
1. Povedala som malej, ktorá je inak poriadne vyberavá jedáčka, že s každým novým trvalým zúbkom pribúda nová chuť, ktorú má človek rád. Teraz sa s každým vypadnutým zubom teší, čo ďalšie bude môcť jesť, až jej dorastie nový. A potom s radosťou skúša jedlá, ktoré by inak do úst ani nedala.
2. Vždy, keď prechádzame okolo autonehody, poviem deckám, že to je výsledok toho, keď sa deti hádajú na zadných sedačkách. Scénu v aute nespravili už ani nepamätám.
3. Keď ich tablety vypíšu, že potrebujú update, zabalím ich do škatule a „pošlem naspäť do Amazonu“, kde to za nás spravia. Doma sa to totiž nedá. Netušíme, či to bude trvať dni, týždne alebo mesiace – musíme skrátka len čakať. V skutočnosti sú tablety u mňa v skrini, len chcem, aby decká išli trochu von a chytali žaby na záhrade.
4. Malému som povedala, že keď sa bude od pondelka do piatku vzorne učiť, v sobotu a nedeľu nemusí ísť do školy.
5. Raz sa ma malá v obchode s oblečením spýtala: „A títo ľudia sú kto, maminka?“ Prstom ukázala na figuríny. V tom momente mi skrsol v hlave bravúrny nápad. „To sú detičky, ktoré v obchode utiekli od svojich rodičov. Teraz musia v obchode ostať navždy,“ povedala som jej. Odvtedy sa ma v obchode drží ako kliešť.
6. Ježiško, Zúbková víla, Veľkonočný zajko aj Ujo jednorožec – všetci musia pri práci dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia, preto nechodia do detských izbičiek, ktoré nie sú upratané.
7. Keď mali naše dcéry 3 a 6 rokov, spávali s nami v jednej posteli. Potom sa nám narodil syn, tak sme im zariadili krásnu detskú izbičku… v ktorej nikto nechcel spávať. Slečny usúdil, že budú radšej s nami – a začali spávať na zemi. Keď raz dostali chrípku, povedala som im, že to je alergická reakcia na koberec.
Keďže toľko spávali na koberci, rozvinula sa u nich alergia a už to viac robiť nemôžu. Odpratali sa teda do svojej izby a odvtedy spinkali tam. Úplne som na celú túto záležitosť zabudla, až dokiaľ mi moja natešená (teraz už 21-ročná dcéra) nezavolala od priateľa s tým, že: „Neuveríš, ale ležali sme na koberci a na ten ich alergická nie som!“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
