Starnutie je niečo, čo prenasleduje každého jedného z nás. Nikto sa mu nedokáže vyhnúť, akurát tak ľudia, ktorí sa o opaku presviedčajú pojedaním rôznych magických prípravkov. Väčšina ľudí si myslí, že čas nás ohlodáva postupne a veľmi pomaly. Nuž, web Indy100 informoval o novej vedeckej štúdii, ktorá hovorí niečo iné. Podľa vedcov pod vedením genetika profesora Michaela Snydera zo Stanfordskej univerzity totiž nestarneme rovnomerne, ale v dvoch výrazných vlnách.
Výskum, publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Nature Ageing v roku 2024, odhalil, že ľudské telo prechádza dvoma náhlymi fázami zrýchleného biologického starnutia. Prvou v polovici štyridsiatky a druhou v ranných šesťdesiatych rokoch.
Tím vedcov analyzoval dlhodobé biologické údaje od 108 dospelých účastníkov, ktorí pravidelne poskytovali vzorky počas niekoľkých rokov. Zistili, že pri mnohých chorobách – ako napríklad Alzheimerova choroba či kardiovaskulárne ochorenia – riziko nevzniká postupne.
Dramaticky však narastá po určitých životných obdobiach. Táto nečakaná zhoda viedla tím k hlbšiemu pátraniu po konkrétnych biologických značkách, ktoré by mohli odhaliť, kedy a prečo sa tieto prudké zmeny dejú.
Prelomová štúdia mení pohľad na starnutie
V rámci štúdie vedci sledovali viac než 135-tisíc rôznych biomolekúl. Od RNA a proteínov až po tuky a mikroorganizmy z kože, nosa, úst aj čriev. Vďaka tejto detailnej analýze identifikovali dve obdobia výrazného molekulárneho starnutia. Prvé prichádza okolo 45. roku života a súvisí najmä s metabolizmom tukov, reakciou na stimulanty a so zdravím svalov a srdca. Druhá vlna v šesťdesiatke zas ovplyvňuje imunitu, obličky a spracovanie sacharidov.
Zaujímavosťou je, že prvá fáza zrýchleného starnutia sa síce prekrýva s menopauzou u žien, no podobné zmeny boli zaznamenané aj u mužov. Výskumníci preto usudzujú, že ide o univerzálny biologický proces, ktorý sa netýka len pohlavia, ale je hlboko zakorenený v genetike a fungovaní ľudského tela.
Autori štúdie si zároveň uvedomujú jej limity – najmä relatívne malý počet účastníkov a vekové rozpätie od 25 do 70 rokov. Veria však, že ich objavy otvárajú dvere k lepšiemu pochopeniu starnutia a vývoja civilizačných chorôb, a že budú podnetom pre rozsiahlejšie výskumy v budúcnosti.
