V politike platí staré známe pravidlo, že súkromie verejného činiteľa končí tam, kde začína objekt smartfónu náhodného okoloidúceho. Svoje o tom vie aj mladý poslanec za stranu Hlas-SD Michal Bartek. Práve jeho výlet za hranice Slovenska nezostal bez odozvy.
To, čo mal byť pravdepodobne nenápadný nákup bytových doplnkov v čase sviatočného pokoja, sa v priebehu pár hodín zmenilo na virálny obsah. Obsah, ktorý rozvíril vášne na sociálnych sieťach a otvoril diskusiu o konzumnom správaní našich zákonodarcov.
Ako informoval web Topky.sk, vizuálny dôkaz o poslaneckých nákupoch sa objavil v satirickej skupine ZOMRY. Tam jeden z pozorných prispievateľov zachytil politika priamo pri čine. Autor fotografie neskrýval svoje prekvapenie, keď uprostred známeho severského nábytkového reťazca v susednom Poľsku natrafil na známu tvár zo slovenského parlamentu.
„Ideš si v Krakowe po Ikea a koho tam nestretneš,“ napísal k príspevku autor. Okamžite tak spustil lavínu interakcií a uštipačných poznámok. Z fotky to pôsobí tak, že Bartek sa akurát popri nákupoch nábytku rozhodol, čo si dať pod zub.
Virálny Bartek na nákupoch v Poľsku
Identita muža na fotografii bola pre pravidelných divákov politických diskusií neodškriepiteľná. Michal Bartek, ktorý patrí k najiniciatívnejším tváram strany Matúša Šutaja Eštoka, si v sprievode neznámej osoby vyberal nový inventár do svojho obydlia. Hoci ide o banálnu ľudskú činnosť, v kontexte politického marketingu a proklamovaného národného cítenia získal tento nákupný košík v očiach verejnosti celkom iný, symbolický rozmer.
Kritika na adresu mladého poslanca sa nezačala valiť pre samotný nákup nábytku, ale pre jeho lokalizáciu. Internetoví glosátori začali okamžite polemizovať a špekulovať. Prečo sa politik, ktorý sa často prezentuje ochranou slovenských záujmov a ekonomiky, rozhodol nechať svoje peniaze v poľskej pobočke švédskeho giganta? Otázky typu „prečo práve zahraničie?“ a „kde zostala podpora domácich podnikateľov?“ zaplavili diskusné fóra pod zverejneným záberom.
Bartek si vo verejnom priestore buduje imidž rázneho a dynamického politika. Jeho prejav v pléne Národnej rady SR býva často emotívny až hlučný. Práve táto jeho politická dravosť a jasne vyhranené názory sú dôvodom, prečo mu kritici nič nedarujú. Kým jeho priaznivci oceňujú energiu, s akou bojuje za témy Hlasu, oponenti mu v súvislosti s krakovským nákupom vyčítajú nekonzistentnosť medzi rečami o slovenskej sebestačnosti a realitou v nákupnom vozíku.
Nepríjemná reklama
V bežnom živote by nad takýmto výjavom každý len mávol rukou. Avšak pre Barteka, ktorý na seba dobrovoľne púta pozornosť radikálnejšími vystúpeniami, ide o nepríjemné PR. Paradoxne sa tak stal obeťou vlastnej popularity. Jeho tvár je po mesiacoch v parlamente už príliš známa na to, aby mohol v zahraničí nakupovať inkognito.
„Takto sa podporuje domáca ekonomika, že sa chodí na lacnejšie do Poľska,“ píše jeden z kritickejších komentárov pod príspevkom. Celá kauza „krakovská polička“ tak nastavuje zrkadlo súčasnej politickej kultúre, kde sa aj nákup vianočných dekorácií či nábytku môže stať zbraňou v rukách politických oponentov či satiry.
Pre Michala Barteka je to lekcia o tom, že poslanecký mandát sa nekončí prekročením hraníc Slovenska a že nálepka „národne cítiaceho“ politika so sebou prináša aj prísne oko verejnosti, ktoré sleduje, v ktorej krajine končia jeho diéty a poslanecký plat.
