Naša pamäť si ukladá tisíce podnetov denne. A potom si to triedi na podstatné veci a veci, na ktoré môžeš zabudnúť. Príjemné a nepríjemné udalosti podfarbené emocionálnym podtónom sa ti uchovávajú v pamäti samozrejme najdlhšie. Ak by sme si mali zapamätať úplne všetko, ver tomu, že by ti vybuchla hlava. A keďže sme rozdielni, inak si veci aj pamätáme. Existujú však aj také banality, ktoré robíme pravidelne všetci a automaticky. A zrazu na ne zabudneš a prichádza panika.
Zamkol som auto?
A kde som ho zaparkoval? Zamkol som dvere od bytu? Vypla som žehličku? Nenechal som svietiť? Vypol som sporák? Nenechala som otvorené okná? Ľudia sú v dnešnej dobe veľmi roztržití. Nevedia, čo skôr a kam. Mnohí by mohli spomaliť a nenaháňať sa za povinnosťami, ale nie je to také jednoduché. Pri otázkach tohto typu je vždy lepšie riešenie sa vrátiť a skontrolovať to, aj keby to malo byť na trikrát. Vyhorený byt, či ukradnuté auto ti k tomu bláznivému a uponáhľanému životu, nepridá. Skús si povedať nahlas čo robíš, pri každej činnosti. Napríklad pri zamykaní dverí: ,,Zamykám dvere.“ Možno vyznieš párkrát ako blázon, no tvoja pamäť si to lepšie zapamätá.
Kde mám mobil?
Kde mám kľúče? Zobral som si peňaženku? Kde mám okuliare? Kde som len dal tie papiere? A koľkokrát sa stalo, že si prehľadal celý byt a mal si okuliare na hlave. Takej mamičke na materskej nemá ani len kto prezvoniť, keď hľadá mobil. No stane sa. Neustále kontrolovanie, či máš všetko pri sebe môže byť až chorobné. Ľudia s OCD (obsedantno – kompulzívnou poruchou) by ti vedeli rozprávať, ale radšej minútka na kontrolu, ako hodina na polícií, kvôli ukradnutej peňaženke.
Čo som to chcel povedať?
Načo som sem šiel? Počul som dnes dobrý vtip, ale už si ho nepamätám. Večer som to čítal a teraz už neviem. Čo som to mal ešte kúpiť? Aký mám pin kód? Ako sa to volá? Ihneď po zoznámení s niekým, to aj zabudneš. Vyslov jeho meno a je po probléme. Napríklad: ,,Teší ma Katka.“ Je načase trénovať svoj mozog alebo si kúpiť nejaké tabletky na podporu pamäte. Rozhodnutie je už na tebe, či aj v takom mladom veku uprednostníš tabletky alebo si kúpiš knihu a začneš čítať. Tvoj mozog bude nútený pracovať, lebo pri telke sa teda veľa nenamaká. Takisto sa začni hýbať. Choď plávať, behať, či zahrať si futbal. Čokoľvek, čo riadne okysličí tvoje telo. Každý deň sa nauč niečo nové, hoci len drobnosť a jedna logická hádanka, či obrázkový test denne ťa nezabije. Využi svoj telefón aj na niečo iné ako na sociálne siete a zapisuj si, čo treba. Nastav si pripomienky.
Učenie
Čo si pamätáme závisí aj od pohlavia, momentálneho stavu a aj od tvojej povahy. A také učenie do školy je už iný level. Skús zlepšiť kvalitu svojho života. Stres, nedostatok spánku, nesústredenosť, ale aj scrollovanie telefónu pred spánkom ti na pamäti nepridá. Ak sa učíš, čítaj si to nahlas. Skús si učivo predstavovať. Napríklad, že si slovíčka spojíš do vety a predstavíš si to. Označuj si farebne kľúčové slová, fakt len to, čo je podstatné a neskúšaj sa to naučiť všetko naraz. Aj tvoja pamäť, má nejakú kapacitu. Zisti, čo na teba najlepšie funguje. Možno si to rýchlejšie zapamätáš, keď to budeš počuť od iného, možno máš fotografickú pamäť a potrebuješ to vidieť, možno je pre teba najvhodnejšie si to písať alebo je pre teba ideálne, ak to musíš niekomu prerozprávať. Nájdi si svôj spôsob a nemuč sa nezmyselným bifľovaním.
Titulná fotka: pxhere.com
