Keď zhasnú svetlá v továrni na sny: Príbehy troch hereckých legiend, ktoré Hollywood vyniesol na vrchol a potom ich bez milosti zničil

Hollywood ako nablýskaná továreň na sny dokáže zo dňa na deň stvoriť polobohov, no jeho sláva je tou najprchavejšou komoditou. Tento iluzórny svet totiž funguje podľa neúprosných pravidiel – miluje len tých, ktorí sa podriadia jeho diktátu, a stačí jedno chybné rozhodnutie, osobný kolaps či zmena spoločenskej klímy, aby systém vyvrhol kohokoľvek.

V tomto článku sa pozrieme na tri ikonické herecké legendy, ktoré neuniesli váhu vlastnej slávy a skončili na čiernej listine Hollywoodu.

Kým jeden zničil svoju kariéru vlastným egom a deštruktívnou rebéliou, druhého zo dňa na deň vymazal zo systému škandál a tretieho zlomili kruté rany osudu spolu so zradou samotného priemyslu. Všetci traja zažili, aké to je byť na vrchole sveta, no aj to, aké mrazivé je ocitnúť sa v exile, kde ťa niekdajší priatelia nespoznávajú a Hollywood sa človeku otočí chrbtom.

Mickey Rourke: Rebel, ktorý vlastnou päsťou rozbil hollywoodsky ideál krásy

Dnes už na nespoznanie zmenený Mickey Rourke nevstúpil do Hollywoodu ako klasický milovník, ale ako nebezpečný uragán surového talentu a charizmy. Rodák zo Schenectady v štáte New York mal za sebou búrlivé detstvo a amatérsku boxerskú minulosť, čo sa podpísalo na jeho drsnom vyžarovaní.

Koncom sedemdesiatych rokov sa presťahoval do Los Angeles a po absolvovaní prestížneho Actors Studio v ňom tvorcovia okamžite uvideli nového Jamesa Deana či Marlona Branda. Prelomová rola v dráme Bistro a výkon v Coppolovom filme Dravé ryby z neho spravili miláčika kritikov, ktorí vyzdvihovali jeho schopnosť zahrať zraniteľnosť ukrytú za maskou drsňáka.

K Rourkovej reputácii na začiatku jeho kariéry sa vyjadril aj samotný režisér Francis Ford Coppola, ktorý neskôr natočil hity ako Apokalypsa, Krstný otec a Dracula. „Mal povesť náladového búrliváka, ale v skutočnosti je veľmi milý, taký zvláštny a zaujímavý – ideálny pre rolu tajomného motorkárskeho chlapca,“ poznamenal legendárny režisér v rozhovore pre web Far Out Magazine. Rourkova hviezda začala rásť veľmi drasticky.

Globálna megahviezda a miláčik dám

Skutočný celosvetový ošiaľ a definitívny status globálnej megahviezdy však prišiel v roku 1986 s er*tickou drámou 9 a 1/2 týždňa. Rourke sa po boku Kim Basinger premenil na ultimátny s*xsymbol dekády a stelesnenie divokej, neodolateľnej príťažlivosti.

V tom čase bol na absolútnom vrchole – muži chceli vyzerať ako on, ženy po ňom šaleli a hollywoodske štúdiá mu ležali pri nohách s miliónovými šekmi. Mickey Rourke bol hviezdou najvyššej úrovne, ktorá diktovala trendy, no pod povrchom tohto nablýskaného úspechu tlel obrovský hnev a odpor voči celému filmovému priemyslu.

Ťarcha hviezdneho statusu a tlak korporátneho Hollywoodu začali Rourka vnútorne požierať. Pod vplyvom narastajúceho božského komplexu a pohŕdania producentmi začal systematicky páliť mosty, pričom z čistej arogancie odmietol roly v budúcich kultových klasikách ako Pulp Fiction, Rain Man či Čata.

Natáčanie filmu Angel Heart

„V čase, keď som nakrúcal Angel Heart, celá tá vec s autoritami – či už išlo o to, čo hovoril producent, režisér alebo prvý asistent réžie, alebo o samotný scenár – ma privádzala do stavu, kedy som akoby len hľadal zámienku, aby som sa naštval a vybuchol,“ poznamenal Rourke v rozhovore pre web CBS News.

Legendárny režisér Adrian Lyne (Jakubov rebrík, 9 a 1/2 týždňa) raz o Rourkovi povedal: „Ak by Mickey zomrel počas nakrúcania Angel Heart, jeho legenda mohla byť ešte väčšia ako legenda Jamesa Deana,“ čím vyznačil, že Rourke by mohol byť v panteóne legiend Hollywoodu navždy zapísaný ako jedna z najväčších hviezd všetkých čias – nebyť jeho vrtochov.

Počas natáčania psychologického trileru Angel Heart v roku 1987 podľahol Mickey Rourke na vrchole síl deštruktívnej nenávisti k autoritám. Kompletne ignoroval pokyny a vyhľadával konflikty s režisérom Alanom Parkerom i celým štábom vrátane ikonického Roberta De Nira.

Box, plastické operácie a boj o prežitie

Frustrácia z Hollywoodu vyvrcholila v roku 1991, keď Rourke sekol s herectvom a vrátil sa k boxu, kde mu súperi v ringu doslova rozmlátili tvár. Deštrukciu dokončila séria nepodarených plastických operácií, ktoré z niekdajšieho s*xsymbolu spravili opuchnutú karikatúru bez peňazí a rešpektu. Pri pokuse o návrat ho priemysel zavrhol, a hoci v roku 2008 získal nomináciu na Oscara za film Wrestler, jeho pôvodná identita zostala navždy v troskách.

Rola zničeného zápasníka bola len zrkadlom jeho vlastného života a ukážkou toho, že najväčšou hrozbou pre herca býva jeho vlastné ego, ktoré nedokáže uniesť bremeno slávy. „Keď už ste raz naozaj niekým boli, mali ste kariéru a zrazu nie ste nikto a starnete, prežívate niečo, čo sa dá nazvať stavom hanby. Vo filmovom biznise som si tým prešiel, viete? Ste v tom úplne sami,“ poznamenal Rourke v rozhovore pre CBS News.