Prvé zasnežené zábery z Tatier sa objavujú takmer každú jeseň a zakaždým vyvolajú rovnakú otázku: Kedy príde sneh aj k nám? Kým v horských obciach už ráno belejú strechy, na juhu Slovenska ľudia ešte vysedávajú na terasách. Rozdiel v príchode prvej súvislej snehovej pokrývky môže medzi jednotlivými regiónmi presiahnuť dva mesiace.
Ako informoval web Plus JEDEN DEŇ, posledné roky pritom ukázali, že vločky nemusia čakať ani na november. Už 18. septembra 2022 snežilo v Nízkych Tatrách aj vo Fatrách, keď hranica sneženia klesla približne na 1 400 metrov. Deviateho októbra 2023 sa zabelelo okolie Popradu, Kežmarku či Ždiaru a koncom septembra 2024 prinieslo ochladenie biele ráno opäť do Tatier.
Fotografia zasneženého štítu však ešte neznamená, že sa oplatí hľadať v pivnici sane. Vo vysokých horách môže snežiť dokonca aj počas leta, zatiaľ čo najteplejšie oblasti krajiny si na prvú bielu vrstvu zvyčajne počkajú do decembra. Navyše je rozdiel medzi vločkami, ktoré sa po dopade okamžite roztopia, a snehom, ktorý ráno skutočne zostane ležať na zemi.
Kedy teda zvyčajne prichádza prvý sneh a kde má najväčšiu šancu udržať sa? Dlhodobé údaje SHMÚ odhaľujú výrazné rozdiely medzi horami, kotlinami a nížinami. Ukazujú tiež, prečo Bratislavu môže sneh prekvapiť už v októbri a prečo má Martin so svojím bielym koňom na juhu Slovenska poriadne nespoľahlivú dochádzku.
Kým hory belejú, juh si počká
Klimatológovia Pavel Faško a Maroš Turňa zo SHMÚ podľa zdroja skúmali priemerný nástup súvislej snehovej pokrývky za roky 1981 až 2010. V nadmorskej výške okolo 1 500 metrov sa vytvárala priemerne už v prvej polovici októbra. V pásme približne od 1 000 do 1 500 metrov prichádzala v druhej polovici mesiaca.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneVäčšina staníc pod tisícmetrovou hranicou zaznamenávala prvú pokrývku až v novembri. Najnižšie oblasti si počkali do decembra a na najjužnejších miestach pripadal priemerný termín iba na niekoľko dní pred Vianocami. Ide však o klimatické priemery, nie predpoveď konkrétneho roka. Výrazné ochladenie môže tieto zvyklosti poriadne zamiešať.
Okrem výšky rozhoduje aj reliéf či smer prúdenia vzduchu. V kotlinách sa môže hromadiť chlad, zatiaľ čo mestská zástavba býva teplejšia než okolie. Aby však vôbec snežilo, nestačí iba nízka teplota. Potrebné sú tiež zrážky.
Vločky za oknom ešte zimu nerobia
Spomínaná analýza mala presné pravidlo: o siedmej ráno musela okolie stanice pokrývať súvislá vrstva snehu vysoká aspoň jeden centimeter. Poletujúce vločky, ktoré sa okamžite roztopia, túto podmienku nespĺňajú. Medzi prvým snežením a prvým dňom so snehovou pokrývkou preto môžu uplynúť celé týždne.
SHMÚ pri analýze z roku 2012 uvádzal, že priemerný nástup snehovej pokrývky na bratislavskom letisku pripadal približne na 7. decembra. Napriek tomu na Kolibe 24. októbra 2003 namerali deväť centimetrov snehu. Ešte nasledujúce ráno tam zostávalo päť centimetrov. Aj hlavné mesto teda dokáže zažiť zimné prekvapenie uprostred jesene.
V najvyšších horách sa pritom sneženie nevyhýba ani letu. Na Chopku pripadá na obdobie od júna do augusta priemerne desať až pätnásť dní so snežením ročne. Na Lomnickom štíte je to približne dvadsať až štyridsaťpäť dní. Takýto sneh však po oteplení nemusí dlho vydržať.
Minuloročná pohroma
Poriadnu snehovú kalamitu však Slovensko zažilo aj vlani, v novembri 2025. Výdatné sneženie pripravilo tisícky domácností o elektrinu, pričom najvážnejšia situácia bola na východe krajiny. Ťažký mokrý sneh zaťažoval elektrické vedenia aj konáre stromov, ktoré sa lámali a padali na drôty.
Problémy zasiahli Spiš, okolie Prešova, Gelnice a Košíc aj oblasti Stropkova či Svidníka. Opravy navyše komplikoval náročný terén a zlý prístup k poškodeným úsekom.
Martin má v nížinách slabú dochádzku
Pranostika o bielom koni znie pekne, štatistiky sú však zdržanlivejšie. Podľa údajov SHMÚ za roky 1981 až 2015 dosahovala pravdepodobnosť sneženia 11. novembra približne deväť percent v nížinách a štyridsaťtri percent v najvyšších polohách Tatier.
V Hurbanove a Ivanke pri Nitre snežilo na Martina počas tridsiatich piatich sledovaných rokov iba trikrát. Aj keď nádielka príde, môže zmiznúť ešte v ten istý deň. Jeden biely novembrový deň navyše neprezradí, či nás čakajú zasnežené Vianoce alebo mierna zima.
Dlhodobé merania ukazujú najmä skracovanie obdobia so snehovou pokrývkou a jej skorší koniec. Samotný prvý výskyt snehu sa však neposúva všade rovnako, aj teplá jeseň preto môže priniesť skoré vločky bez toho, aby po nich nasledovali celé týždne mrazov.
Kedy teda očakávať sneh tento rok? Konkrétny termín pre nížiny zatiaľ nemožno spoľahlivo určiť. Predpoveď na víkend 17. a 18. októbra ešte výraznejšie sneženie nenaznačuje, denné teploty majú dosahovať prevažne 12 až 17 stupňov.
Podľa dlhodobých priemerov sa nižšie položené oblasti zvyčajne dočkajú prvej súvislej snehovej pokrývky v novembri, najteplejší juh až v decembri. Aj túto jeseň však môže výrazné ochladenie priniesť vločky skôr. Presnejší termín ukážu až predpovede na najbližšie dni pred samotným snežením.
Návrat v čase do rekordných zím na Slovensku
Medzi najvýraznejšie snehové zimy na Slovensku patrí sezóna 1986/1987, najmä jej januárová kalamita. Podľa SHMÚ dosiahla v januári snehová pokrývka dovtedajšie absolútne maximum na 49 zo 107 meteorologických staníc.
Na bratislavskej Kolibe vtedy namerali až 71 centimetrov snehu, na letisku 64 centimetrov a v Košiciach na letisku 50 centimetrov. Najtuhšou zimou 20. storočia však bola podľa SHMÚ zima 1928/1929, pričom jej prvenstvo súvisí predovšetkým s mimoriadnymi mrazmi. Vo Vígľaši-Pstruši namerali 11. februára 1929 dodnes neprekonaných mínus 41 stupňov Celzia.
Zima však poriadne zasiahla aj teplý juh: v Hurbanove ležala súvislá snehová pokrývka nepretržite od 2. januára do 19. marca a vo februári dosiahla výšku 49 centimetrov. Najchladnejšia zima teda nemusí byť zároveň tou, počas ktorej všade napadlo najviac snehu.
