Koledovanie je jedným z najkrajších a najtradičnejších slovenských zvykov spájaných s obdobím Vianoc. Ide o obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností. V niektorých častiach Slovenska je koledovanie známe aj ako vinšovanie, polazovanie alebo chodenie s betlehemom či hviezdou.
Vedel si, že …?
Prvotné posolstvo koledovania nebolo spojené s biblickými príbehmi.
Počiatky koledovania
Koledovanie existuje dlhšie ako Vianoce samotné a je spojené so slovanskými rituálmi a obradmi zimného slnovratu, keď si o pojme Vianoce ani nikto nešepkal. Jeho pôvod sa spájal so starými Slovanmi, pre ktorých bolo charakteristické sledovanie dĺžky dní, pričom najkratší deň v roku – 21. december, deň zimného slnovratu, pre nich predstavoval nový začiatok v živote a v hospodárstve.
V dôsledku príchodu kresťanstva bol pôvodný staroslovanský sviatok známy ako Kračún nahradený Vianocami. Až dodnes sa v niektorých štátoch, ako napríklad v Rumunsku, využíva termín Crăciun pre označenie Vianoc. Dokonca aj na juhu stredného Slovenska sa môžeme stretnúť s výrazmi ako Kračun či Kračuň.
Vilija, Kračún, Svjaty večur či Dohviezdny večer sa spájal s rôznymi obradmi. Ľudia pálili kmene alebo bdeli a chodili na kadejaké duchovné úkony, pretože verili, že svojimi činmi a prejavom láskavosti môžu ovplyvniť hojnosť nadchádzajúceho roka.
Významným slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami napr. o bohatom hospodárskom roku. Táto tradícia pretrváva na Slovensku aj dnes, aj keď v obmedzenej podobe, s krátkym prianím pekných Vianoc a príjemného roka.
Oseň však nebol jediným obradom. Okrem neho mali slnovratovú hru či plesy. Slnovratová hra sa skladala z obradnej obchádzky, počas ktorej mladí koledníci hospodárstvam vinšovali bohatý rok. Plesy alebo veselice, na ktorých sa hodovalo, spievalo a tancovalo, sa zachovali dodnes vo forme štefanských zábav a povianočných plesov.
Vedel si, že …?
Po nástupe kresťanstva na území Slovenska bolo zakázaných niekoľko pohanských zvykov zo staroslovanského obdobia. Podľa Metodovho zákona z 9. storočia bolo zakázané novoročné koledovanie v prvý deň zimného slnovratu. Ten, kto to nedodržal, by sa podľa zákona mal kajať tri roky iba s chlebom a vodou.
Prvé zmienky o koledách
Prvé zmienky o vianočných hrách a koledách sa datujú do 15. storočia a pochádzajú z lokalít ako Bratislava, Banská Štiavnica a Bardejov. Skupiny mladých jednotlivcov, oblečených za svätcov alebo pastierov, prechádzali obcou, navštevovali domy, kde predvádzali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a prednášali vinše.
Kolektívne oslavy v podobe koledovania boli rozšírené nielen na Ondreja, ale aj na Luciu, Štedrý deň, Božie narodenie, Nový rok či Troch kráľov. Učiteľské koledy nechýbali na Gregora a Blažeja. Tými najdôležitejšími však boli koledy práve v období Vianoc.
Príchodom kresťanstva došlo k transformácii koledovania a jeho neoddeliteľnou súčasťou sa stalo potešujúce oznamovanie narodenia Krista, pričom samotné témy kolied čerpali z biblických príbehov. Divadelné výstupy, ktoré prispeli k formovaniu ľudového divadla, a piesne čerpali z historických príbehov, napríklad z trópusu „Koho hľadáte v jasliach, pastieri“ z 11. storočia.
Obsah konkrétnych kolied sa však líšil v závislosti od jednotlivých obcí. V niektorých sa zamerali na pastierske témy, ktoré oznamovali Božie narodenie pred Vianocami, zatiaľ čo inde bolo zvykom trojkráľové koledovanie po Novom roku. V niektorých obciach sa dokonca objavujú scény s postavami ako Adam a Eva, príbeh svätej Doroty alebo príbeh Herodesa.
Koledovanie malo svoje pravidlá
Koledníci boli väčšinou mladí chlapci, išlo teda o skupinu kamarátov, spolužiakov, rodinných známych či obecných pracovníkov. Dievčatám bolo koledovanie umožnené iba na Luciu. Ľudia verili nielen slovám, ale aj vlastnostiam koledníkov. Pozitívny vplyv malo aj využívanie predmetov, ako sú prúty, betlehem, slama a živé zvieratká, ktoré koledníkov sprevádzali.
Polazník, teda prvý ranný koledník, bol zdravý a pekne oblečený mládenec, ktorý prišiel zdola, proti prúdu rieky. Tradovalo sa, že príchod z tohto smeru zabezpečí, aby šťastie neutieklo ako voda. Pravidlá spojené s týmito zvykmi sa líšili podľa konkrétneho regiónu a obce, pričom každý z nich bol spätý s odlišnými poverami. Napriek tomu takmer všade platilo, že na deň Božieho narodenia sa nekoleduje. Ľudia mali odpočívať a vyhýbať sa návštevám, pretože ten deň bol považovaný za najvýznamnejší sviatok v roku.
Koledníci so sebou prinášali dobrú náladu a nádej na lepšie časy. Po zaklopaní na dvere so želaním bohatstva, zdravia, šťastia a požehnania pre rodinu často dostali odmenu v podobe jedla alebo financií. Pre niektorých obecných pracovníkov bola týmto spôsobom vyplácaná časť ich mzdy.
Koledovanie na Troch kráľov
Pravdepodobne nájdeme len málo ľudí, ktorí by pri slove „koledovanie“ nemysleli ihneď na troch mudrcov z východu. Určite jednou z najcharakteristickejších vianočných tradícií je koledovanie na Deň Zvestovania Pána, teda na Troch kráľov. Pôvodný príbeh z 3. storočia n. l. symbolizuje posolstvo o narodení Spasiteľa, keďže táto radostná zvesť bola prenesená až k vzdialeným cudzincom, pohanom, ktorí uverili a prišli sa pokloniť.
Účasť na sprievodoch Troch kráľov bývala na začiatku obmedzená len na dospelých a až neskôr sa pridávali aj deti. Tradícia koledovania v tento sviatok však mala mnohé špecifiká. Okrem samotného vinšovania, spievania a hrávania divadelných scénok koledníci zanechávali aj fyzické stopy v podobe prianí.
Na dverách domov sa často objavoval kriedový nápis G + M + B, často nesprávne interpretovaný ako začiatočné písmená menových iniciálov kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár. V skutočnosti ide o písmená z latinského výroku „Christus mansionem benedicat,“ čo v preklade znamená „Kristus, žehnaj tomuto domu“.
Význam koledovania v súčasnosti
Tradičné koledovanie, spolu s ďalšími zvykmi a tradíciami, postupne ustupuje do úzadia. Napriek tomu si mnoho Slovákov v posledných rokoch stále viac uvedomuje význam uchovávania kultúrneho a historického dedičstva.
Hoci vo veľkých mestách pretrváva koleda iba vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov pri štedrovečernom stole v kruhu najbližších, mnohé obce si stále zachovávajú autentické hrané obchôdzky počas vianočných sviatkov. Niektoré divadelné či folklórne súbory, vrátane projektu Dobrá novina, aktívne pracujú na oživení najcharakteristickejšej podoby koledovania so všetkými jeho tradičnými zvykmi a pravidlami.
Koledovanie utužuje spoločenstvo, prináša radosť, súdržnosť a otvára dvere domácností, ktoré sa odcudzujú okoliu. Bez ohľadu na to, akú máme vieru, koledovanie je vyjadrením ľudskej dobrotivosti a lásky.
Obsah bol spracovaný z podkladov slovander.sk.
