Pondelok 26.9.2022
sk
Edita
cz
Andrea
, Ondřejka
Zdroj: ©Shutterstock

Kedy sa začali rozpadať rusko-ukrajinské vzťahy? Korene treba hľadať v roku 2013

Konflikt sa začal črtať už v roku 2013.

Sledujeme niečo, o čom sme si mysleli, že na území Európy už nie je možné. Vojenský konflikt s nepredstaviteľnými následkami. Ruský prezident Vladimir Putin sa 24. februára v skorých ranných hodinách rozhodol podniknúť plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu.

Západ ohlásil tvrdé sankcie, posilnenie východného krídla NATO a ďalšie opatrenia. Dnes však nikto ani len netuší, aké dopady na svet a bezpečnosť tento útok bude mať. V tomto článku sme sa bližšie pozreli na dobu, keď sa situácia okolo Ruska a Ukrajiny začala dramaticky zhoršovať.

Protesty proti proruskej vláde

Bolo to koncom roka 2013, konkrétne 21. novembra, keď v Ukrajine vypukol Euromajdan, teda masívne protesty proti vláde proruského prezidenta Viktora Janukovyča.

Ukrajinská vládna delegácia nepodpísala dokumenty asociačnej dohody s Európskou úniou (hoci pôvodne plánovala podpis pripojiť), čo vyvolalo obrovskú vlnu nevôle. Protesty sa vystupňovali, keď polícia tvrdo zasiahla proti proeurópskym demonštrantom.

Nessa Gnatoush/Wikipedia

Na Kyjevské námestie vyšlo takmer pol milióna ľudí. Došlo aj k viacerým násilným stretom s políciou. Protestujúci sa pokúsili preraziť ich kordón a dostať sa do úradu k Janukovyčovi. Žiadali obnovenie rokovaní s Európskou úniou o otázke integrácie Ukrajiny do nej, ale aj aby Janukovyč odstúpil.

On a jeho kabinet boli napokon zosadení 22. februára 2014. Janukovyč sa spočiatku odmietal vzdať úradu, ale následne sa pokúšal aj s ďalšími politikmi o útek z krajiny. Tento pokus sa ale neskončil úspechom, Janukovyčovi sa podarilo utiecť do Ruska až 27. februára. Dočasným prezidentom bol zvolený predseda parlamentu Oleksandr Turčynov.

Anexia Krymu

27. februára sa na polostrove Krym, ktorý je súčasťou Ukrajiny, objavili neoznačení vojaci. Rusko spočiatku popieralo akúkoľvek vlastnú angažovanosť, neskôr ale priznalo, že práve Putin nariadil vyslanie dotyčných vojakov. Tí obsadili parlamentnú budovu v Simferopoli a podmaňovali si tiež letiská.

Anton Holoborodko/Wikipedia

Polostrov bol de facto obsadený ruskou armádou. 16. marca sa konalo na Kryme referendum, v ktorom podľa oficiálnych výsledkov 96,7 percenta voličov súhlasilo s pripojením polostrova k Rusku. Tieto výsledky boli ale západnými štátmi spochybnené. Ruská federácia Krym anektovala. Okrem toho sa ale začala komplikovať aj situácia na východe Ukrajiny.

Proruskí separatisti tam 7. apríla vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Vláda v Ukrajine ju označila za teroristickú organizáciu a začala proti nej vojnové ťaženie. 27. apríla bola vyhlásená Luhanská ľudová republika. Obe tieto republiky finančne aj vojensky podporovalo Rusko, hoci jeho predstavitelia to spočiatku popierali. Cieľom proruských separatistov bolo vytvoriť takzvané Novorusko (čo sa im napokon nepodarilo).

Mohlo by ťa zaujímať:

Mladý Slovák reaguje na situáciu na Ukrajine. Cez Tinder kladie Ruskám dôležitú otázku

Vojská Ukrajiny sa snažili obnoviť územnú celistvosť svojej krajiny a zaútočili na separatistické republiky. Niektoré časti sa im podarilo dobyť späť, časť ale ostala v rukách separatistov. Medzi oboma stranami prebiehali tvrdé boje, 5. septembra bol ale medzi nimi podpísaný Minský protokol, ktorý nariaďoval pokoj zbraní.

Nová eskalácia

To však bolo zakrátko porušené a v Minsku sa tak 12. februára 2015 podpísali nové mierové dohody. Celý konflikt tak zamrzol. Ukrajina sa začala orientovať na Západ. 1. septembra 2017 nadobudla účinnosť Asociačná dohoda Ukrajiny s Európskou úniou.

Prezident Petro Porošenko sa netajil snahou dostať krajinu do západných štruktúr. Rozbehla sa tiež dekomunizácia Ukrajiny, pri ktorej sa odstraňovali monumenty či sochy zobrazujúce sovietskych lídrov či komunistické symboly. V roku 2019 sa prezidentom Ukrajiny stal Volodymyr Zelenskyj.

Profimedia

Podarilo sa mu vyrokovať prepustenie ukrajinského režiséra Olega Sencova, ktorý sa nachádzal v ruskom zajatí. Sencov sa v roku 2019 v rámci výmeny väzňov opäť dostal na slobodu a vrátil sa na Ukrajinu.

Napätie rastie

Prvá vlna súčasného konfliktu sa začala črtať už v marci 2021. Rusko začalo s presunom vojakov na Kryme a zhromažďovalo ich v blízkosti rusko-ukrajinských hraníc. Vladimir Putin sa stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Ženeve, ale napätie sa nepodarilo zmierniť.

Neskôr ale ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že vojenské cvičenia sa skončili a vojaci sa vracajú na základne. Výraznejšie sa napätie opäť začalo stupňovať v októbri 2021. Pri ukrajinských hraniciach sa opäť začali zhromažďovať ruskí vojaci a vojenská technika. Prebiehali mnohé rokovania, ktoré mali za cieľ situáciu vyriešiť.

Shutterstock

Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko sa cíti možným vstupom Ukrajiny do NATO ohrozené a žiadal od Západu „bezpečnostné záruky“. Okrem iného aj to, aby sa NATO prestalo rozširovať smerom na východ a aby sa bezpečnostné usporiadanie vrátilo pred rok 1997.

To by znamenalo, že NATO nemôže mať na územiach členských krajín rozmiestnenú vojenskú techniku. S tým NATO nemohlo v žiadnom prípade súhlasiť. Jeho zástupcovia sa tiež vyjadrili, že Ukrajina má právo sama sa rozhodnúť, kam chce patriť.

Mohlo by ťa zaujímať:

Vojna u susedov: Takto vyzerá ruský útok na Ukrajinu

Hlboká kríza

Napätie stále stúpalo, hoci aj samotný Putin vyhlásil, že vojnu nechce. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev zase povedal, že sa „musí vojne predísť za každú cenu“. Stále prebiehali dlhé rokovania medzi prezidentmi európskych krajín a Putinom či ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Nepriniesli však riešenie. Viacerí analytici sa vyjadrili v tom zmysle, že pokiaľ je Putin racionálny a pragmatický, vojnu nerozpúta. Vystavil by sa tak medzinárodnej izolácii, sankciám, ale v boji s odhodlanou armádou Ukrajiny by utrpel veľmi ťažké straty.

Vojenská invázia

21. februára 2022 Vladimir Putin uznal Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty. Krátko nato na ich územie začali prúdiť ruskí vojaci. Mnohí odborníci si mysleli, že toto bude maximum, čo Putin urobí. 24. februára skoro ráno bola spustená invázia na Ukrajinu. Západní lídri vyhlásili, že „Putin zaplatí a bude voči nemu vyvodená zodpovednosť“.

Profimedia

Český prezident Miloš Zeman ho označil za „šialenca, ktorého treba izolovať“. Predseda Ústavného súdu v Českej republike Pavel Rychetský sa vyjadril, že ide o hrubé porušenie medzinárodného práva a noriem.

Na Putina by mal byť podľa neho vydaný európsky zatýkací rozkaz a ruský prezident by mal byť postavený pred medzinárodný tribunál. V mestách na celom svete sa uskutočnili veľké protesty, ktoré odsudzujú Putinovu agresiu voči Ukrajine. Západné krajiny ohlásili voči Rusku tvrdé ekonomické sankcie.


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť