Aj keď sa filmy alebo seriály pýšia formulkou „podľa skutočných udalostí“ prípadne „založené na skutočnosti“, tak sa nemôžeš spoliehať na stopercentne pravdivé vyobrazenie jednotlivých postáv. V niektorých prípadoch je však kinematografické spracovanie tak mimo, že to naštve niekoľkých historikov a kronikárov.
Prinášame ti štyri osobnosti, ktoré filmový priemysel vôbec nevystihol a vytvoril okolo nich prílišnú clonu idealizmu. Niekedy je realita krutejšia, než by sa divákom páčilo.
Pocahontas
Toto bude bolieť všetky dievčatá, ktoré v mladosti obdivovali indiánsku princeznú Pocahontas. O to viac, keď sa do nej zamiloval sympatický blondiak John Smith. Pravdaže, Disney verzia vyobrazila Pocahontas ako dospelú dcéru indiánskeho náčelníka. Aká však bola nezidealizovaná realita?
V prvom rade ťa ubezpečujeme, že ikonická indiánska princezná skutočne žila. Aj keď o nej veľa nevieme, zachovali sa takmer 400-ročné pramene, ktoré rozprávajú jej príbeh. A ten sa diametrálne líši od toho, ktorý rozpovedalo štúdio Disney.
Mala len zhruba 11 rokov, keď sa stretla s moreplavcom Johnom Smithom. Žiadnu romantiku nečakaj, k ničomu pravdepodobne nedošlo. Aspoň nie podľa prameňov. Predsa len, medzi Johnom a Pocahontas bol 16-ročný rozdiel, keďže Angličan mal v dobe stretnutia okolo 27 rokov. Deti kmeňa, ktorého bola indiánska princezná členkou, chodievali úplne nahé, čiže Johnovi muselo byť jasné, že Pocahontas je len dieťa. Aspoň tak sa historici domnievajú.
Alan Turing
Benedict Cumberbatch si zahral vo filme Kód enigmy brilantného matematika Alana Turinga. Ten sa preslávil počas druhej svetovej vojny tým, že si na účet pripísal konštrukciu zariadenia, ktoré pomohlo dešifrovať Enigmu; šifru, ktorú používali v tej dobe nacisti.
A to je ten kameň úrazu. Film naznačuje, že Turing vynašiel a zostrojil zariadenie sám, na vlastnú päsť. V skutočnosti to tak nebolo. Predchodca zariadenia bol zostrojený už predtým, v Poľsku. Turing len pracoval na jeho novom dizajne a schopnosti dešifrovania Enigmy. Pomáhal mu s tým Gordon Welchman, ďalší génius a matematik. Toho, pre zmenu, vo filme vôbec nespomenuli.
Commodus
Pri vyobrazení sadistického Commoda z filmu Gladiátor je to trocha komplikovanejšie. Cisár Commodus (alebo ak chceš, tak celým menom Marcus Aurelius Commodus Antoninus) bol skutočne synom Marca Aurelia. Svojho otca však nezabil.
A vlastne nebol až taký zlý, ako ho vyobrazoval film. Faktom je, že bol ešte horší. Svojmu otcovi sa priečil, rebeloval. Pokiaľ Commoda niekto nahneval, nezdráhal sa nariadiť dotyčného popravu. Považoval sa za vtedajšieho Herkula, nechával si stavať sochy, ktoré ho asociovali s legendou tohto bojovníka. Dokonca bojoval aj ako gladiátor. Niektoré historické pramene však tvrdia, že svojich protivníkov vždy ušetril, nezabil ich.
Mata Hari
Vďaka mnohým filmovým vyobrazeniam môžeme mať pocit, že Mata Hari patrila k legendám špionáže a že sa už narodila s predispozíciami, ktoré ju predurčovali na túto kariérnu cestu. Opak je však pravdou. Väčšina výskumníkov a historikov si nemyslí, že sa správala vypočítavo a prepracovane. V istej dobe totižto špehovala pre obe strany zároveň. Faktom je, že si odborná časť populácie myslí, že bola len naivná a hlúpa. Robila množstvo neprofesionálnych chýb – akoby aj nie, veď bola, koniec-koncov, len exotickou tanečnicou bez špeciálneho výcviku.
Dokonca jej upierajú aj akýkoľvek špionážny prínos. Niektorí špekulujú, či je vôbec vhodné ju volať špiónkou. Informácie, ktoré donášala, boli totižto mizivé a s malou výpovednou hodnotou.
Popravili ju však za zradu a špionáž pre znepriatelenú krajinu, akoby bola rodená profesionálka. Vo vojenských časoch sa pykalo za akúkoľvek chybu.
