Melancholia
Globálne katastrofický a zároveň intímny psychologický film režiséra Larsa von Triera ťa zoznámi s Justine. Ide o mladú ženu, ktorej sa práve uprostred luxusnej svadobnej hostiny začne nekontrolovateľne rúcať psychika.
Kým sa jej rodina snaží zachovať dekórum, Justine prepadá do paralyzujúceho stavu absolútnej apatie. Apatie, v ktorej nie je schopná vstať z postele a ani sa umyť. Paralelne s jej vnútorným rozkladom sa k zemi nezvratne blíži obrovská planéta s názvom Melancholia, ktorá hrozí totálnym zničením ľudstva.
Lars von Trier, ktorý sám trpel ťažkými klinickými depresiami, vytvoril jedno z najpresnejších umeleckých vyobrazení tohto stavu v histórii filmu. Justine nereaguje na hrozbu konca sveta panikou ako jej zdravá sestra, ale paradoxným mrazivým pokojom. Pre človeka v hlbokej depresii je totiž svet už dávno zničený.
Manchester by the Sea
Hlavnou postavou tejto surovej drámy je mĺkvy a emociálne úplne otupený údržbár Lee Chandler. Ten prežíva zo dňa na deň v chladnom Bostone. Jeho mechanický život bez štipky radosti preruší nečakaná správa o smrti brata. Po tom zostal dospievajúci syn, pričom Lee bol určený za jeho poručníka. Tento fakt ho núti vrátiť sa do rodného mesta. Tam na každom rohu číha desivá osobná trauma z minulosti, ktorá ho kedysi stiahla na absolútne psychické dno.
Tento film je majstrovskou štúdiou dlhodobej depresie, ktorá pramení z prežitej tragédie a pocitu viny. Na rozdiel od hollywoodskych rozprávok tu divák neuvidí zázračné vyliečenie za dve hodiny, vďaka čomu je film nesmierne uveriteľný a úprimný. Manchester by the Sea ti ukáže, že boj s psychickou bolesťou je beh na dlhú trať. Zároveň však vysiela aj tiché posolstvo, že prežiť ďalší deň a niesť svoj náklad s hlavou vztýčenou je niekedy ten najväčší hrdinský čin, akého sme schopní.
Ordinary People
Tento oscarový filmový klenot ťa zavedie za dvere na prvý pohľad dokonalej rodiny, ktorú vnútri požiera nevypovedaný smútok. Mladý Conrad sa vracia z psychiatrie po tom, ako si chcel siahnuť na život – nedokázal uniesť vinu za tragickú nehodu na plachetnici, pri ktorej sa utopil jeho starší brat Buck. Doma však naráža na chladnú matku, ktorá sa úzkostlivo snaží pred susedmi udržiavať ilúziu bezchybného života, no k preživšiemu synovi si nevie nájsť cestu a vnútorne ho z tragédie viní.
Snímka je brilantnou analýzou toho, ako potláčanie emócií a pretvárka dokážu človeka s depresiou doviesť až na okraj priepasti. Conrad perfektne ilustruje pocity človeka s posttraumatickou stresovou poruchou, ktorý sa cíti ako príťaž. Vďaka linke s empatickým psychiatrom však film ukazuje dôležité svetlo – cestu von z úzkostného pekla cez odvahu hovoriť o bolesti nahlas a cez odpustenie samému sebe za to, že prežil.
Siedmy kontinent
Tento extrémne chladný a lekársky metodický film rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho je mimoriadne surovým pohľadom na život jednej úplne normálnej a úspešnej rodiny z vyššej strednej vrstvy. Sledujeme otca Georga, matku Annu a ich malú dcéru Evu pri ich každodenných rituáloch. Pozorujeme ranné vstávanie, čistenie zubov, cestu do práce a do školy, nákupy v supermarkete a večerné sledovanie televízie.
Haneke tieto úkony ukazuje mechanicky, s chladnou precíznosťou. Robí to tak, až kým si nezačneš uvedomovať, že z ich životov sa kompletne vytratila akákoľvek emócia, radosť alebo zmysel. Siedmy kontinent je desivou štúdiou existenciálnej úzkosti a totálneho emočného vyhorenia, ktoré často sprevádza hlbokú depresiu.
Rodina sa v tichosti rozhodne pre radikálny útek z tohto stereotypného väzenia. To vyústi do systematického a chladnokrvného ničenia celého ich majetku a vlastných životov. Pre diváka je to nesmierne ťažký, no fascinujúci zážitok, ktorý bez príkras ukazuje, aká nebezpečná môže byť apatia moderného sveta a ako dokáže človeka zomlieť pocit, že je len kolieskom v bezduchom stroji spoločnosti.
