Attention Deficit/Hyperactivity Disorder, alebo v skratke ADHD, môžeme poznať ako poruchu, ktorá postihuje najmä deti, no môžu sa s ňou stretnúť aj dospelí. Odhaduje sa, že ADHD postihuje až viac ako 8 miliónov dospelých. Výnimkou nie je ani Zuzana, ktorej diagnostikovali ADHD v tridsiatke.

„Moja cesta k diagnostike bola pomerné dlhá, prvé podozrenia som začala mať, keď som mala asi 28 rokov a narazila som na web, ktorý bol venovaný ADHD v dospelosti. Vtedy mi začal môj život dávať zmysel. Hneď som to riešila s mojou prvou psychiatričkou – ale samozrejme som sa dočkala iba skonštatovania, že ADHD sme ,tak trochu‘ všetci,“ začína Zuzana.

Nie je to tak úplne porucha pozornosti

„ADHD je neurovývinová porucha, ktorá vzniká vo väčšine prípadov už v prenatálnom vývine. Skratka ADHD, teda Attention Deficit/Hyperactivity Disorder, naznačuje, že ide o poruchu pozornosti, avšak nie je to úplne tak, že by sme nevedeli udržať pozornosť vôbec. Skôr ide o problém s reguláciou pozornosti – čo v praxi znamená, že máme problém sa sústrediť na to, čo je podstatné a dôležité (obzvlášť ak je to nudné),“ opisuje.

ADHD ako novodobý trend

V dnešnej dobe môžeme mať pocit, že každý, kto sa stotožní s nejakým memečkom na internete, si samodiagnostikuje ADHD. „Je pravda, že sa o ADHD v poslednej dobe hovorí viac ako v minulosti. To môže naozaj vyvolať dojem, že každý chce byť ADHD. Nemyslím si, že by ľudia primárne túžili mať poruchu, ale skôr hľadajú vysvetlenie svojich problémov. Je však dôležité, aby si ľudia uvedomili, že ADHD má veľa podobných symptómov s inými poruchami – a oslabené exekutívne funkcie majú aj ľudia, ktorí trpia napríklad depresiami alebo úzkosťami,“ informuje Zuzana.

„Netreba zabúdať, že na to, aby človek mal ADHD, musí zažívať celý rad symptómov a tie sa musia objaviť už pred 12. rokom života, a to vo viacerých oblastiach súčasne – doma, v škole, v práci, vo vzťahoch, rodine atď.,“ dodáva.