Klimatickú krízu už nepocítime len v podobe extrémnych búrok či sucha, ale najmä v problémoch s vlastným zdravím. Nová štúdia argentínskych vedcov dvíha varovný prst: ak okamžite nezatlačíme na brzdu emisií, do roku 2050 nás čaká tragický nárast predčasných úmrtí.
Ako informoval web Koktejl, nejde pritom len o priame obete horúčav, ale o tichého zabijaka v podobe nútenej fyzickej pasivity. Keď ortuť teplomera stúpa nad únosnú hranicu, naše telá jednoducho vypovedajú poslušnosť pohybu, čo spúšťa smrtiacu reťazovú reakciu civilizačných ochorení.
Výskumníci z Katolíckej univerzity v Argentíne podrobili analýze dáta zo 156 krajín nazbierané za posledné dve desaťročia. Ich modely budúcnosti sú mrazivé. Bez radikálnych opatrení môže svet ročne prichádzať o 470 000 až 700 000 životov viac než doteraz.
Hlavným vinníkom je korelácia medzi rastúcou teplotou a neschopnosťou ľudí venovať sa športu či obyčajnej chôdzi. Každý ďalší mesiac, počas ktorého priemerná teplota prekročí hranicu 27,8 °C, totiž celosvetovo zvyšuje fyzickú neaktivitu o 1,5 percenta.
Nárast pasivity a apokalyptické vízie
Tento fenomén zasiahne svetovú populáciu mimoriadne nespravodlivo. Zatiaľ čo vyspelé štáty s dostupnou infraštruktúrou a klimatizáciou zatiaľ výrazné dopady nepociťujú, krajiny s nižšími a strednými príjmami čelia nárastu pasivity až o 1,85 percenta. „Rastúce teploty pravdepodobne zvýšia výskyt fyzickej neaktivity, čo povedie k ďalším predčasným úmrtiam a ekonomickým stratám, najmä v tropických oblastiach,“ varujú autori štúdie pred prehlbovaním globálnych rozdielov v kvalite života.
Fyziologické vysvetlenie je pritom pomerne jednoduché, no neúprosné. Vysoké teploty vytvárajú pre ľudský organizmus extrémnu záťaž, ktorá sa prejavuje zvýšeným náporom na kardiovaskulárny systém.
Človek v horúčave vníma akúkoľvek námahu oveľa intenzívnejšie, čo vytvára psychologické aj biologické bariéry pre akýkoľvek vonkajší pohyb. Telo sa v snahe ochladiť prepína do úsporného režimu, čo je v dlhodobom horizonte pre srdce a cievy devastačné.
Kde sa klimatická kríza prejaví najvýraznejšie?
Geograficky sa najväčšia katastrofa očakáva v už beztak teplých regiónoch. Stredná Amerika, Karibik, časti subsaharskej Afriky či juhovýchodná Ázia môžu čeliť nárastu neaktivity až o štyri percentá mesačne pri každom prekročení kritickej teploty. Práve tieto oblasti sa môžu stať „ohniskami“ predčasnej úmrtnosti, kde kombinácia horúčavy a sedavého spôsobu života, vynúteného prostredím, vytvorí neriešiteľný zdravotný rébus.
Okrem miliónov zmarených životov štúdia vyčíslila aj tvrdé ekonomické dopady. Straty na produktivite by mohli celosvetovo dosiahnuť až 3,68 miliardy dolárov ročne. Vedci preto naliehajú na vlády, aby prehodnotili urbanistické plánovanie. Riešením by mali byť mestá prispôsobené horúčave s dostatkom tieňa, dotované klimatizované priestory na cvičenie dostupné pre všetkých a masívna osveta o rizikách, ktoré pobyt a pohyb v extrémnych teplotách prináša.
Súčasný trend otepľovania navyše priamo ohrozuje ambiciózne ciele Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tá si predsavzala, že do roku 2030 zníži globálnu fyzickú neaktivitu o pätnásť percent. Ak však neobmedzíme emisie, klimatická zmena tento plán nielenže zmetie zo stola, ale premení ho na nedosiahnuteľnú utópiu. Bez chladnejšej planéty sa totiž svet jednoducho nepostaví z gauča, čo nás v konečnom dôsledku môže stáť milióny životov.
