Ak ti nič nehovorí meno Panoramix, naozaj nevieme, kde si doteraz žil. Príbehy najslávnejších galských bojovníkov Asterixa a Obelixa (a jeho verného štvornohého priateľa Idefixa) pozná hádam každý, kto už ako tak vnímal svet kinematografie na konci 90. a začiatkom nultých rokov.

Dobrodružstvá tejto nesmrteľnej dvojice bojujúcej proti nadvláde a početnej prevahe rímskych vojsk cisára Juliusa Cézara boli plné humoru, zábavy, drámy, lásky a v neposlednom rade mágie. To, čo všetkých Galov držalo pri živote, bol bájny čarovný nápoj, ktorý nedokázal pripraviť nik iný, iba druid Panoramix.

A práve o čarodejníkovi Panoramixovi bude dnes reč. Teda nie úplne o ňom, ale skôr o „funkcii“, ktorú zastával. Kto to boli druidi, kedy a kde sa tento fenomén rozšíril a aká bola vlastne ich úloha?

Tajomstvo druidov

História je plná príbehov o záhadných ľuďoch, o ktorých vieme málo. Jednou z najväčších hádaniek našej minulosti je tá o druidoch – náboženských vodcoch našich predkov z čias Keltov.

Ak sa pozrieme na spoločnosť v čase Keltov, hierarchicky bola rozčlenená do viacerých skupín. Išlo o rozdelenie na vojakov, bojovníkov ochraňujúcich a získavajúcich nové územia a vodcov, náčelníkov a kráľov, ktorí museli viesť ľudí a rozhodovať. A potom tu bola ešte skupina vzdelaných mužov oplývajúcich nielen praktickými znalosťami, ale aj magickými schopnosťami. To z nich robilo prirodzené autority.

Všetko, čo vieme o druidoch, pochádza väčšinou z rímskych zdrojov, aj keď ani tie nemožno považovať za príliš relevantné. Ide prevažne o záznamy z druhej ruky, ktoré o týchto starovekých kňazoch zaznamenali veľmi málo.

Najviac možno čerpať zo zápisov Júliusa Cézara a rímskeho spisovateľa Plíniusa Staršieho. Obaja pomerne dosť písali o druidoch a zo svojho pohľadu aj o ich postavení v keltskej kultúre. Vďaka tomu by sme ich mohli charakterizovať ako starovekých kňazov, ktorí ale mali väčšie kompetencie, aké sa nám pri slove kňaz vybavia dnes.