Dvadsiate storočie sa nieslo v duchu súperenia veľmocí a dvoch ničivých svetových vojen. Do víru týchto turbulentných udalostí boli vtiahnutí aj Slováci – vrátane tých amerických.

Chudoba či politický útlak boli hlavné dôvody, prečo v priebehu 19. a 20. storočia vycestovali za oceán státisíce Slovákov. Veľká časť z nich ťažko pracovala v baniach Pennsylvánie, mnohí si vybrali rovnako náročnú vojenskú profesiu.

Tejto trojici mužov slovenského pôvodu sa podarilo zapísať sa do dejín amerického vojenstva a ich mená dodnes budia veľký rešpekt:

Matej Kocák

Ako jeden z devätnástich ľudí v histórii získal dvakrát najvyššie americké vojenské vyznamenanie Medal of Honor (Medaila cti).

Mariňák zo Záhoria

Narodil sa 3. decembra 1882 v Gbeloch v rodine sedliaka. Rovnako ako množstvo rodákov emigroval do USA – v roku 1906, keď mal 24 rokov. Najprv pobýval v Pittsburghu, neskôr v Binghamtone pri New Yorku. V oboch týchto mestách v tom čase žilo mnoho Slovákov. Kocák bol na svoj slovenský pôvod hrdý, bol aktívnym členom slovensko-americkej komunity a vstúpil aj do spolku Slovenský katolícky Sokol.

V roku 1907 Kocák nastúpil k námornej pechote. Po štvorročnej službe v jednotke v Pittsburghu sa pridal do radov newyorských mariňákov. S nimi v roku 1914 slúžil v Mexiku.

Kocákovi sa život v uniforme naozaj pozdával, a preto sa mariňákom upísal aj tretí raz. Tentoraz ho služba priviedla k útvaru námornej pechoty v New Orleans. V rokoch 1916 a 1917 bol nasadený v Dominikánskej republike, kde sa zúčastnil bojov s ozbrojenými skupinami. Do Štátov sa vrátil s hodnosťou desiatnika.

Prestrelky so zle vyzbrojenými a slabo vycvičenými banditmi boli len slabým odvarom toho, čo už čoskoro čakalo Kocáka a ďalšie státisíce amerických vojakov a námorníkov.