Kolegom pripravoval otrávený čaj a sledoval, ako chorľavejú. Graham Young dostal druhú šancu, pre dvoch ľudí sa skončila smrťou

Na pracovisku býva človek pripravený na všeličo. Na šéfa pripomínajúceho neandertálca v luxusnom obleku, oneskorenú výplatu, toxické komentáre, ale aj na kolegu, ktorý nikdy neumýva svoj hrnček. Málokto však predpokladá, že obyčajný muž ponúkajúci čaj sleduje jeho zdravotný stav preto, aby vyhodnotil účinok jedu.

V roku 1971 začali zamestnanci firmy John Hadland Laboratories v anglickom Bovingdone záhadne chorľavieť. Možno ide len o skorý príchod chrípkovej sezóny, hovorili si medzi sebou. Postupne sa však objavovali aj bolesti, nevoľnosť a ďalšie problémy, pre ktoré sa hľadalo spoločné vysvetlenie stále ťažšie.

Jedným z podozrení bola miestna infekcia. Skutočné nebezpečenstvo však chodilo do práce spolu s nimi.

Graham Young bol mladý skladník, ktorý ochotne pripravoval nápoje. Zároveň mal za sebou minulosť, pri ktorej by jeho kolegovia pravdepodobne odmietli aj pohár vody. Už ako tínedžer otrávil vlastného otca, sestru aj spolužiaka. Po rokoch v psychiatrickom zariadení napokon dostal príležitosť začať odznova. Jeho druhá šanca sa však skončila smrťou dvoch mužov.

Chlapec, ktorému učebnice nestačili

Graham Frederick Young sa narodil 7. septembra 1947 v londýnskom Neasdene. Matka mu zomrela krátko po narodení, a tak jeho ranú výchovu prevzali teta so strýkom. Keď sa otec znovu oženil, Graham sa vrátil do spoločnej domácnosti so sestrou a macochou Molly.

Niekedy v ranom veku sa začal zaujímať o chémiu, ktorá preňho nebola len obyčajným školským predmetom. Zaujímali ho najmä jedy, ich pôsobenie na organizmus a príbehy ľudí, ktorí ich použili na vraždu. Otcov darček v podobe chemickej súpravy tento záujem len podporil.

Na začiatku šesťdesiatych rokov už jeho vedomosti zatieňovali jeho vek, pričom zvedavosť nezostala iba pri čítaní. Young začal zasahovať do jedla a nápojov ľudí, ktorých poznal. Domácnosť aj školské prostredie mu poskytovali prístup k obetiam bez toho, aby musel pôsobiť ako cudzí útočník.

Neskoršie rozprávanie o geniálnom travičovi môže znieť takmer filmovo, v skutočnosti však išlo o zneužitie dôvery. Ľudia ochoreli vo svojom vlastnom prostredí, kde nemali dôvod kontrolovať každý nápoj ani podozrievať dospievajúceho člena rodiny.

Rodina chorľavela, macocha zomrela

Youngov spolužiak Christopher Williams začal z ničoho nič trpieť zdravotnými ťažkosťami. Podobné problémy sa však objavovali aj u neho doma. Otec najprv uvažoval, či syn rodine neubližuje neúmyselne pri práci s chemikáliami. Predstava zámerného trávenia bola oveľa ťažšie prijateľná.

Macocha Molly zomrela v apríli 1962. Jej smrť sa neskôr začala spájať s Grahamovým konaním, no je na mieste odlíšiť pripisovanú zodpovednosť od rozsudku. Za jej vraždu totižto Young odsúdený nebol. Telo bolo spopolnené, čo znemožnilo následné toxikologické vyšetrenie.

Ľudia okolo neho však naďalej trpeli ťažkosťami a v máji 1962 mladého Grahama zatkli. V júli uznal vinu v troch prípadoch spôsobenia ťažkej ujmy otrávením: obeťami boli otec, sestra a spolužiak. Všetci našťastie prežili. Mal iba štrnásť rokov a namiesto bežného väzenia ho poslali do zabezpečenej psychiatrickej nemocnice Broadmoor.

Tento kuriózny prípad teda nezačínal nejasným podozrením na zvláštne záľuby. Úrady už vedeli, že jeho záujem o jedy má konkrétne obete. Rozhodnutie o budúcom prepustení preto nemalo preveriť iba jeho správanie, ale aj schopnosť odhadnúť riziko, ktoré sa navonok nemuselo nijako prejavovať.

Presvedčil ich, že už nepredstavuje hrozbu

Pobyt v Broadmoore trval do februára 1971. Podľa neskoršieho parlamentného vysvetlenia lekár v júni 1970 uviedol, že u Younga počas predchádzajúcich rokov nastali zásadné zmeny. Práve toto hodnotenie otvorilo cestu k podmienečnému prepusteniu.

V oficiálnom stanovisku sa uvádzalo, že už „nie je posadnutý myšlienkami na jedy, násilie a škodenie“ a „už nepredstavuje nebezpečenstvo pre ostatných“. Tieto slová dnes pôsobia zlovestne, pretože nasledujúce udalosti ukázali, aké nesprávne bolo výsledné posúdenie.