Často počujeme reči o tom, že Slováci umeniu nerozumejú a tým pádom si ho ani nevážia. Starostlivosť o kultúrne dedičstvo je zanedbávaná. Názory odborníkov sú ignorované a verejný priestor sa plní nevkusným gýčom. Ďalším bojiskom v debate o úlohe umenia v slovenskej spoločnosti sa stalo mesto Bánovce nad Bebravou.
„Slovensko je krajina žijúca v hlbokom nevedomí svojej nekultúrnosti a neschopnosti konštruktívne narábať s vlastnou identitou. Toto tu je toho priama manifestácia. Patetická omaľovánka má akože vylepšiť umelecké dielo,“ čo mohlo vyvolať takéto rozhorčené reakcie verejnosti?
Mesto zdieľalo na svojom Instagrame zábery zachytávajúce čerstvú úpravu stĺpu s holubicami, ktorý zdobí priestor na sídlisku. Na mesto sa valí obrovská vlna kritiky a človek pod príspevkami nenájde jediný pozitívny komentár. Pomaľovanie betónového stĺpu je nazývané gýčom, urážkou autora diela či „kolotočarinou„. Niektorí dokonca hovoria o porušení zákona.
Pripomienka výročia SNP
Mesto Bánovce nad Bebravou sa s verejnosťou o novinku podelilo dňa 28. augusta – deň pred 81. výročím Slovenského národného povstania. Nie je to náhoda, pretože práve tento významný historický míľnik má nový šat starého stĺpu pripomínať.
V spolupráci mesta a miestneho umelca Patrika Milanoviča bol starý betónový stĺp pomaľovaný motívom so slovenskou štátnou vlajkou. „Aj keď toto dielo bolo vytvorené v minulosti prvky zobrazené na ňom nesú v dnešnej dobe veľkú symboliku – holubice mieru a naše národné symboly,“ uvádza mesto Bánovce nad Bebravou na Instagrame.
Nevkusný gýč?
Výrazná úprava existujúceho diela sa nestretla s pochopením verejnosti. Na Instagrame nájdeme momentálne len samé kritické reakcie. „Keby bolo nejaké múzeum umeleckej hrôzy, tento zásah rozhodne nemôže chýbať v jeho expozícii. To je strašné,“ znie jeden z nich.
Menej je niekedy viac a to platí aj v tomto prípade. Viacerí podotkli, že stĺp stačilo jednoducho vyčistiť a opraviť a výsledok by bol omnoho vkusnejší: „Fajn iniciatíva ale absolútne nevhodný výsledok. Toto je neadekvátny zásah do diela, ktoré je pravdepodobne od Jozefa Fizela. V meste Trenčín je podobná realizácia a jej poškodenia sa opravili a socha sa vyčistila, všetko pod dohľadom sochára a bez zásahu do pôvodného návrhu.“
To, že na niečo capneme Slovenskú vlajku, tú vec nespraví automaticky krajšou. V takejto oblasti treba postupovať veľmi citlivo, na čo tiež poukazujú komentujúci: „Vrchol slovenského národniarstva, dať štátne symboly kde sa dá a tváriť sa, že to je umenie.“
Úmysel rozhodne nebol zlý. Osvieženie verejného priestoru a pripomienka významnej udalosti ako Slovenské národne povstanie sú rozhodne dobré ciele. Problém predstavuje samotné vykonanie tohto plánu. Poukazuje na to aj jeden z komentujúcich: „Nič proti maľbe na stĺpiku. Tá je prevedená adekvátne. Toto je úplne nevhodný zásah do diela. Woow ako sa týmto ešte môže mesto chváliť?“
Práve tu vidíme, prečo je dôležité na Slovensku vzdelávať verejnosť v oblasti umenia a pestovať dobrý vkus. Veľkosť národa spočíva aj v jeho schopnosti chrániť si svoju kultúru a prostredie, v ktorom žije.
Porušenie zákona?
Mnohí komentujúci považujú takýto radikálny zásah dokonca za porušenie zákona. V tomto prípade autorského zákona. Pôvodné dielo predsa niekto vytvoril a tento človek (v prípade úmrtia autora jeho pozostalí) má zákonom chránené právo dozorovať, ako sa s jeho dielom nakladá a či navrhované zmeny nenarúšajú pôvodnú koncepciu diela.
Čo hovorí autorský zákon?
Slovenský autorský zákon (č. 618/2003, neskôr č. 185/2015) obsahuje ustanovenia, ktoré chránia morálne práva autora. Patrí sem:
• nedotknuteľnosť diela – právo autora chrániť dielo pred nedovoleným zásahom, hanlivým nakladaním či zničením,
• autorský dohľad – právo dozorovať spôsob, akým sa s dielom nakladá, ak to povaha diela umožňuje,
• tieto práva sú neprevoditeľné, nezrieknuteľné a platia aj po smrti autora (za účasti jeho blízkych či organizácií)
Viacerí vyjadrili svoje pochybnosti o tom, že úprava diela bola odborná a rešpektujúca jeho pôvodnú podobu: „Ešte keby sme tak vzdávali úctu nášmu kultúrnemu dedičstvu, odborníkom a odborníčkam, ktoré sa oň starajú, alebo aj autorom našich diel, to by bola otčina.“
