11. Roky som čakala v sprche ako idiot, kým sa voda zohreje. Až neskôr mi napadlo, že môžem počkať aj vonku.
12. Až do dvadsiatky som verila, že sedan je značka auta, nie typ karosérie. Dnes sa na tom dobre bavím.
13. Ako dieťa som verila, že toitoika má senzor, ktorý rozpozná, že som vošla. Nechápala som, prečo mi tam stále niekto vtrhne. Až neskôr som zistila, že dvere treba najprv fyzicky zamknúť, a potom sa zvonku zelená prehodí na červenú.
14. Až do osemnástky som netušila, že vtáky majú pohlavný styk. Myslela som si, že samička znesie vajíčko a samec ho oplodní neskôr. Pravdu som zistila na prechádzke, keď som sa mamy spýtala, čo robia tie „čudne sa správajúce“ holuby.
15. Až po osemnástke mi došlo, že kondicionér ide na vlasy po šampóne, nie pred ním. Neustále som rozmýšľala, prečo mám pred umytím také jemné vlasy. Teraz už to viem. Proste som to robila naopak.
16. Mal som asi 22, keď som brigádoval v reštaurácii. Robil som si šalát a chýbali mi „hrudky“. Kuchár nechápavo pozeral, čo tým myslím. Vtedy som zistil, že len naša rodina volá krutóny hrudkami. Samozrejme, hneď som to volal otcovi.
17. Mala som okolo osemnásť, keď som pochopila, že Timbuktu je skutočné mesto, nie Timbuk 2. Dovtedy som si myslela, že pôvodne existovalo aj mesto Timbuk 1, ktoré nejako zaniklo.
18. Acai sa v skutočnosti číta ako asaj, nie akaj. Kto by to bol povedal?
19. Všetci poznajú vetu: „Houston, máme problém.“ Ja som si však polovicu života myslel, že Houston je meno astronauta.
20. Ako osemročný som si myslel, že slová „mast*rbovať“ a „majstrovať“ znamenajú to isté. Niet divu, že učiteľka na mňa čudne hľadela, keď som povedal, že ocino často robí to prvé v garáži.
