Boj s nebezpečnými parazitmi počas jarných a letných prechádzok v prírode by mohol mať nového, prekvapivého spojenca. Kanadskí vedci totiž prišli na to, že riziko napadnutia kliešťom sa dá zásadne eliminovať nielen chémiou aplikovanou na kožu či vhodným odevom. Dá sa tak urobiť aj úpravou bezprostredného okolia trás, po ktorých sa pohybujeme.
Ako informoval web Koktejl, podľa ich najnovších zistení dokáže strategicky rozmiestnený drevný substrát vytvoriť prekvapivo efektívnu bariéru, cez ktorú sa tieto drobné hrozby k človeku nedostanú.
Výskumníci realizovali podrobnú štúdiu v zalesnených oblastiach neďaleko Ottawy, kde je populácia kliešťov infikovaných lymskou boreliózou mimoriadne vysoká. Svoju pozornosť zamerali primárne na prechodové zóny medzi lesnými chodníkmi a okolitým porastom. Práve v týchto miestach dochádza k najčastejšiemu kontaktu turistov s divokou vegetáciou, na ktorej parazity striehnu.
Štúdia, z ktorej nebudú kliešte nadšené
V rámci experimentu experti testovali a porovnávali účinky dvoch verzií ochranných pásov pozdĺž turistických chodníkov. Testovali čistú prírodnú štiepku a rovnaký materiál obohatený o deltametrín, čo je špecifický syntetický insekticíd.
Výstupy z meraní po dvoch sezónach ukázali, že substrát napustený chemickou látkou dokázal vyhladiť dospelé kostihoje aj ich nedospelé nymfy až s 99-percentnou úspešnosťou. Určitú formu ochrany poskytla aj obyčajná neošetrená drevná drvina. Tá však stlačila hustotu kliešťov iba o necelú polovicu, presnejšie o 48 percent. Autori štúdie preto prízvukujú, že kľúčovým likvidačným faktorom bola práve prítomnosť insekticídu, nie samotné drevo.
Hoci je takmer stopercentný úbytok parazitov na testovaných úsekoch ohromujúci, vedci tlmia prehnaný optimizmus a pripomínajú, že to neznamená absolútne bezpečie. Tieto dáta sú totiž viazané výhradne na úzke monitorované pásy popri trasách. Nedajú sa tak plošne aplikovať na celé lesoparky či rekreačné areály. Odborníci napriek tomu súhlasia s tým, že masívne preriedenie dospelých jedincov aj nýmf v bezprostrednej blízkosti pohybu ľudí reálne minimalizuje šance na nepríjemné uhryznutie.
Ako sa chrániť proti kliešťom teraz?
Objavenie tejto bariéry však v žiadnom prípade neruší platnosť doterajších osvedčených zásad, ktoré by mal každý milovník prírody pred vstupom do lesa dodržiavať. Medzi základné piliere osobnej ochrany pred kliešťami naďalej neodmysliteľne patrí:
- nosenie odevov, ktoré minimalizujú odhalenú pokožku,
- pravidelná a dôsledná aplikácia overených repelentov,
- komplexná vizuálna kontrola celého tela po návrate domov,
- okamžité a správne vytiahnutie prípadného prisatého parazita.
Aplikácia tejto metódy na súkromných dvoroch či záhradách však má svoje limity, keďže jej efekt ovplyvňuje tieň, vlhkosť, výška trávnika aj výskyt zveri. Na domáce dymenie či ohraničenie pozemku preto experti odporúčajú skôr overenú klasiku: pravidelné kosenie, prerezávanie krovín a osobnú ochranu.
Manipulácia so samotným deltametrínom navyše patrí do rúk odborníkov, keďže podľa WHO závisí bezpečnosť tohto silného insekticídu od presného dávkovania. Chemická štiepka preto nenahrádza repelenty, a hoci je sľubným krokom vpred pri správe verejných parkov, žiadna bariéra nezaručí stopercentnú sterilitu prírody. Najúčinnejším štítom tak aj naďalej zostáva zdravá obozretnosť, kombinovanie ochranných metód a dôkladná kontrola tela po každom návrate z lesa.
