Slovenský daňový systém prešiel od 1. januára 2026 zásadnou transformáciou. Éra dvoch daňových pásiem sa definitívne končí a štát v snahe zaplátať diery vo verejných financiách prechádza na výrazne tvrdšiu progresiu. Zatiaľ čo tisíce zamestnancov s nízkymi príjmami pocítia vlnu optimizmu vďaka rekordnému skoku minimálnej mzdy, lepšie zarábajúci Slováci a firmy sa musia pripraviť na to, že štátu odovzdajú podstatne väčšiu časť svojho koláča. Ako informuje web Refresher, konsolidačný balíček, ktorý prešiel parlamentným schvaľovaním v roku 2025, tak začína naplno ukazovať svoju prísnu tvár.
Vláda sa rozhodla rozširovať progresívne zdaňovanie fyzických osôb spôsobom, aký sme tu roky nevideli. K doterajšej klasike v podobe 19-percentnej a 25-percentnej sadzby pribúdajú dve úplne nové úrovne. Štát tak jasne definuje hranicu nadštandardného príjmu a posiela odkaz: kto zarába viac, musí sa na ozdravovaní štátnej kasy podieľať výraznejšie.
Nové dane pre lepšie zarábajúcich
Konkrétne čísla nepotešia najmä vrcholových manažérov či úspešných špecialistov. Ak ich základ dane presiahne hranicu 60 349,21 eura, z tejto nadlimitnej časti zaplatia štátu po novom až 30 %. Tým sa však daňové stúpanie nekončí. Pre tie najvyššie príjmy, ktoré prekročia sumu 75 010,32 eura, je pripravená doteraz nevídaná sadzba vo výške 35 %.
Zmeny sa však netýkajú len zamestnaneckých pomerov. Nové pravidlá zasiahnu široké spektrum príjmov – od podnikania cez prenájom nehnuteľností až po autorské honoráre. Štát tak vytvára komplexnú sieť, ktorá má zachytiť kapitál plynúci z rôznych aktivít, pričom cieľom je dosiahnuť deklarovanú solidaritu bohatších so zvyškom spoločnosti.
Ako na tom budú samostatne zárobkovo činné osoby?
Podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) majú v tomto systéme špecifické postavenie. Ak ich ročné zdaniteľné príjmy neprekročia hranicu 100 000 eur, môžu naďalej využívať pomerne priaznivú 15-percentnú daň. Akonáhle však túto „magickú“ hranicu pokoria, začne sa na nich uplatňovať nová progresívna tabuľka so sadzbami 30 % a 35 %.
Okrem priamych daní prichádza aj tichý nárast v podobe odvodov. Od začiatku roka 2026 sa zvyšuje odvod na verejné zdravotné poistenie na strane zamestnanca zo súčasných 4 % na 5 %. Hoci sa jeden percentuálny bod môže zdať zanedbateľný, v kombinácii s vyššími daňami ide o citeľné zvýšenie celkového zaťaženia práce, ktoré pocíti každá peňaženka.
Zvyšovanie minimálnej mzdy
Na opačnom konci príjmového spektra je však situácia optimistickejšia. Keďže sa zamestnávatelia a odbory nedohodli na kompromise, do hry vstúpil zákonný automat. Ten určil minimálnu mzdu na rok 2026 na úrovni 60 % priemerného zárobku v národnom hospodárstve. Najnižšia možná výplata tak poskočí na 915 eur, čo je medziročný nárast o takmer 100 eur.
Zvýšenie minimálnej mzdy so sebou automaticky strháva aj lavínu ďalších benefitov. Na jej výšku sú totiž naviazané príplatky za prácu v noci, počas sobôt a nedieľ či sviatkov. Ľudia pracujúci v nepretržitých prevádzkach alebo v službách si tak na svojich výplatných páskach nájdu sumy, ktoré im aspoň čiastočne vykompenzujú nárast životných nákladov.
