Kontroverzných filmov je, samozrejme, obrovské množstvo a ak by sme chceli upozorniť na všetky, tak by sme potrebovali skôr celú sériu článkov. Rozhodli sme sa vám preto priniesť skôr výber so zameraním na istú pestrosť.
Nie z každého filmu diváci húfne odchádzali preto, lebo sa na plátne odohrávali šokujúce násilné scény. Niekedy stačili len originálne a príliš radikálne vyjadrené myšlienky. Niektoré filmy tiež z dnešného pohľadu už nepôsobia vôbec kontroverzne, ale vo svojej dobe dokázali divákom poriadne zabrnkať na nervy. Poďme sa teda pozrieť na 10 z nich.
Umučenie Krista
Biblický epos o posledných dvanástich hodinách Ježiša Krista od Mela Gibsona je pre mnohých samotným synonymom kontroverzie. Gibson sa s tým totiž vôbec nepáral a poriadne krvavo veriacim ukázal, ako veľmi Ježiš trpel.
Scény bičovania či samotného ukrižovania sú stvárnené veľmi realisticky a viacero divákov podobný prístup nebolo schopných rozdýchať. Režisér sa obraňoval tým, že mu išlo len o čo najvernejšie zachytenie biblických udalostí, ale mnohí kritici mu vyčítali, že na brutálnu stránku príbehu kládol až príliš veľký dôraz.
Niekoľko divákov počas premietania skolabovalo, jeden návštevník kina dostal dokonca infarkt. Mnohí zase ostali „len“ nahnevaní, ale našlo sa aj mnoho takých, pre ktorých je Umučenie Krista strhujúcim a silným dielom.
Gibson si však odniesol kritiku aj za to, že svojím filmom údajne propagoval antisemitizmus a neznášanlivosť. Celá táto kontroverzia vyvolala účinnú zmes a Umučenie Krista sa stalo hitom kinosál roku 2004.
Exorcista
Kultový horor Williama Friedkina už dnešného diváka zrejme príliš nešokuje. O jeho výnimočných kvalitách však svedčí aj to, že bol ako vôbec prvý horor nominovaný na Oscara za najlepší film. Nomináciu si odniesla aj Linda Blair, ktorá stvárnila posadnutú Regan.
Film sa stretol s obrovským úspechom, avšak mimoriadne intenzívne a na svoju dobu brutálne scény (napríklad otočenie hlavy okolo vlastnej osi) donútili mnoho divákov k hysterickému úteku z kín. Vo svojej dobe bol preto Exorcista právom považovaný za najstrašidelnejší film vôbec.
Dodnes sa objavuje v podobných rebríčkoch. Po všetkých stránkach išlo o míľnik, ktorý sa navždy zapísal do hororovej histórie a z ktorého čerpalo mnoho ďalších tvorcov.
Záhada Blair Witch
Záhada Blair Witch spôsobila v roku 1999 hotové šialenstvo. Išlo totiž o úplne nový prístup k hororovému žánru. V prvom rade tu bola nezvyčajná forma, tzv. found footage, ktorá dodávala na silnej realistickosti.
Režiséri Daniel Myrick a Eduardo Sánchez síce neboli prví, ktorí túto techniku použili (spomeňme napr. Kanibalov od Ruggera Deodata), ale boli prví, ktorým sa ju podarilo divákom predať presne tak, ako plánovali.
Aby toho nebolo málo, tak vytvorili úplne vlastnú fiktívnu mytológiu, vydávali ju za skutočnosť a divákom načisto poplietli hlavy. Kritické reakcie boli pozitívne, ale návštevníci kín reagovali pomerne rozpačito. Mnohých navyše z rozlietanej ručnej kamery tak bolela hlava, že film nedokázali dopozerať.
Antikrist
Provokatér Lars von Trier točí polarizujúce filmy celú svoju kariéru, takže dávka kontroverzie už k jeho tvorbe neoddeliteľne patrí. Antikrist vznikal v čase režisérovej silnej psychickej krízy a počas silných depresií. Výsledkom bol experimentálne ladený surreálny horor, ktorý obsahoval niekoľko naozaj extrémnych scén.
Tie do istej miery prebili ostatné kvality snímky, čo je škoda aj z toho dôvodu, že brutálne scény zaberajú len pár minút z celej stopáže. Napriek tomu však násilný sex či detail na odstrihnutie klitorisu boli na divákov príliš silnou kávou. Antikrist sa dočkal veľmi rozporuplných reakcií, od pochvál za nekompromisnú umeleckú víziu až po obvinenia z lacnej provokácie a prehnanej brutality.
Raw
V prípade Raw je kontroverzia, ktorá film sprevádzala, z nášho pohľadu dosť nafúknutá. Raw je rozhodne kvalitnou snímkou, ale užijú si ju skôr milovníci artovejšie ladených diel. Rozhodne nejde o horor, aspoň nie v tradičnom slova zmysle. Keďže sa však téma točí okolo kanibalizmu, je asi jasné, že dôjde aj na pár nepríjemných scén.
Prvé ohlasy z festivalov dokonca hovorili o tom, že počas premietania musela zasahovať záchranná služba, keďže diváci pri istých momentoch doslova skolabovali. Vo výsledku však platí, že Raw nie je taký brutálny, ako sa ho niektorí snažili vykresliť.
Ľubovoľný diel Saw má v sebe viac krvi a rozrezaných tiel, než tento film. Napriek tomu ide o svojský kúsok a fanúšikovia náročnejších filmov by ho rozhodne mohli vyskúšať.
Posledné pokušenie Krista
Po Umučení Krista ide už o druhý biblický film, ktorý sa dostal do nášho článku. Snímku Martina Scorseseho však vynechať nemôžeme. Tentokrát sa nezdvihla kontroverzia kvôli násiliu, ale kvôli myšlienkovej rovine snímky.
Adaptácia románu Nikosa Kazantzakisa totiž predstavila Ježiša ako obyčajného, pochybnosťami trápeného človeka, ktorý by najradšej žil obyčajný život. Namiesto toho sa musí vyrovnávať s tým, že bol vyvolený stať sa mesiášom.
Toto všetko, ako aj sexuálne scény Ježiša a Márie Magdalény spôsobili, že náboženskí fundamentalisti v Paríži počas premietania podpálili tamojšie kino. Organizovali sa masové protesty a náboženskí predstavitelia vyzývali, aby bol film raz a navždy zničený.
V mnohých krajinách bol dlhé roky zakázaný. Kritici ho však vyzdvihovali ako mimoriadne silný, ľudský a myšlienkovo podnetný príbeh spirituálneho konfliktu.
Caligula
Aj Caligula sa už stihol stať svojho druhu legendou. Nekompromisný náhľad na panovanie neslávne známeho šialeného cisára Rímskej ríše sa mohol pochváliť skvelými hercami (Malcolm McDowell, Peter O’Toole, Helen Mirren…), ako aj lákavým námetom.
Režisér Tinto Brass sa však od konečného zostrihu dištancoval, rovnako tak urobil aj scenárista Gore Vidal, ako aj niektorí herci. Producenti totiž do príbehu pridali viacero veľmi otvorených (a nesimulovaných) pornografických scén.
Okrem toho nechýbali ani krvavé scény vrážd. Caligulu recenzenti označili za odpad a viacero kritikov sa nechalo počuť, že museli z kina odísť, pretože sa to jednoducho nedalo vydržať. Postupom rokov sa však názor recenzentov začal meniť a dnes je Caligula prijímaný omnoho pozitívnejšie a medzi divákmi sa stal kultovým dielom.
Mechanický pomaranč
Jeden z najlepších filmov všetkých čias patrí zároveň k tým najkontroverznejším. Teda aspoň vo svojej dobe patril. Dnes už pôsobí oveľa menej šokujúco, keďže diváci si zvykli na omnoho drsnejšie násilie. V roku 1971 však príbeh z blízkej budúcnosti o mladíkoch, ktorí z nudy znásilňujú, mlátia a vraždia nevinných ľudí, pôsobil veľmi nepríjemne.
Režisér Stanley Kubrick dostal niekoľko vyhrážok a protestovali proti nemu aj náboženské organizácie. Kritici však prijali film pozitívne a dnes je Mechanický pomaranč zaslúženou klasikou a fascinujúcou štúdiou násilia a povahy slobodnej vôle človeka.
Inland Empire
Posledný celovečerný film Davida Lyncha (režisér podľa svojich slov už ďalšie kinofilmy nakrúcať neplánuje) sa spočiatku stretol so silným odporom kritikov aj divákov. Jeho scenár totiž vznikal veľmi zvláštne, čo sa napokon premietlo aj do celkového výsledku.
Lynch totiž nemal pred začiatkom nakrúcania hotový scenár, ale písal ho až priebežne. V praxi to vyzeralo tak, že ráno napísal jednu scénu, na ktorej sa cez deň pracovalo a na druhý deň napísal ďalšiu, a tak ďalej.
Ani režisér tak netušil, ako film skončí a kam ho táto metóda dovedie. Inland Empire je skutočne náročným dielom, má takmer tri hodiny a jeho príbeh je často veľmi ťažko rozšifrovateľný. Práve to bol dôvod počiatočnej antipatie recenzentov a divákov, ktorí z kina odchádzali v celých húfoch.
Film kritizovali ako nezrozumiteľný, temný, zmätený a do seba zahľadený. S odstupom rokov ho však mnohí považujú za Lynchovo majstrovské dielo.
Titulná fotka: Wild Bunch, Icon Productions
