Pri slove fašiangy sa asi každému rozsvieti kontrolka a povie si, že ide sviatočné obdobie, ktoré naši predkovia oslavovali. Tam to zväčša končí. Čím sú fašiangy výnimočné? Odkiaľ sa vzal taký divný názov?
Fašiangy symbolizujú koniec zimy a príchod jari. Sú obdobím zábavy a dobrého jedla pred nástupom pôstu. Oslavy príchodu jari boli známe už v pohanských časoch, neskôr splynuli s kresťanskými tradíciami. Kým v Česku sa udržal slovanský variant masopust, na Slovensku bol nahradený termínom prevzatým z nemčiny.
Tatratea opäť prichádza s videom, v ktorom stručne a jasne vysvetľuje pôvod a podstatu slovenských tradícií:
Vyzerá to tak, že hlavným cieľom fašiangov bolo vždy poriadne sa odtrhnúť od reťaze a užiť si nespútanú zábavu. Taká príjemná prestávka medzi vážnymi duchovnými sviatkami Vianoc a Veľkej noci padne vždy vhod.
Keďže fašiangy predznamenávali blížiaci sa pôst, pre toto obdobie boli typické rozmanité maškrty. Hodovalo sa skutočne vo veľkom a stoly sa prehýbali pod kopami šišiek, závinov, pampúchov a, samozrejme, aj špecialít z prebiehajúcich zabíjačiek.
Zábavy a veselice predstavovali skvelú príležitosť pre hľadanie životnej lásky. Ľudia kedysi trávili väčšinu času v úzkom okruhu známych a na oslavách sa dalo spoznať veľa nových tvárí. Hovorievalo sa, že keď sú fašiangy dlhé, tak sa vydajú aj škaredé dievky.
Oslavy na dedine a oslavy v meste mali kedysi odlišný charakter, no s postupom času tieto rozdiely pominuli. Pre mestá boli typické pochody a plesy cechov a spolkov, na dedine zasa prevládali tradičné podomové návštevy v maskách a divoké tancovačky.
https://www.instagram.com/p/BRG2UClAX5b/
Počas fašiangových osláv sa upúšťalo od prísnych pravidiel morálky a aspoň na krátky čas neplatili takmer žiadne poriadky. Aj napriek drobným regionálnym rozdielom sa dnes Fašiangy oslavujú na celom Slovensku takmer rovnako.
Zdroj: slovakia.travel
Tento obsah vznikol v spolupráci s KARLOFF s.r.o.