Sobota 28.5.2022
sk
Viliam
cz
Vilém, Viliam

Svet sa momentálne trápi v dôsledku pandémie koronavírusu. Štáty prijali radikálne bezpečnostné opatrenia, politici vyzývajú ľudí, aby dbali na osobnú hygienu, nosili rúška a zredukovali sociálne kontakty na minimum. Ako dlho tieto opatrenia budú trvať a kedy nad COVID-19 vyhráme, nie je momentálne jasné.

Nie je to však prvýkrát, čo ľudstvo muselo bojovať s rôznymi pandémiami a epidémiami. V tomto článku sa pozrieme na 10 z nich.

1. Aténsky mor

Epidémia, ktorá vošla do dejín pod názvom aténsky mor, sa začala šíriť v starovekom Grécku v roku 430 pred naším letopočtom. Trvala celkom päť rokov. Ako hovorí už názov, nákaza zasiahla mimoriadne tvrdo najmä Atény.

Celkovo jej padlo za obeť 75- až 100-tisíc ľudí. Medzi symptómy patrili horúčka, kašeľ, nespavosť, hnačka, kýchanie či začervenanie očí. Bádatelia sa dlho snažili zistiť, čo bolo príčinou moru, a dodnes na túto otázku neexistuje jasná odpoveď. Je ale možné, že išlo o epidémiu týfusu či vírusu Eboly.

Profimedia

2. Čierna smrť

Čierna smrť patrí medzi vôbec najhoršie morové pandémie ľudstva. V Európe sa rozšírila v roku 1346 a trvala až do roku 1353. Objavila sa však aj v Ázii a na Blízkom východe. Mor zrejme vznikol v strednej Ázii alebo v Indii a do Európy sa dostal prostredníctvom obchodníkov. Na ohromnom rozšírení nákazy sa do veľkej miery podieľali aj faktory ako vojna, hlad a počasie.

Čiernej smrti padla za obeť takmer polovica Európy, teda približne 34 miliónov ľudí. Celkové číslo obetí je okolo 75 miliónov. Vedci už vedia, že pôvodcom moru bola s najväčšou pravdepodobnosťou baktéria yersinia pestis. Medzi príznaky patril výskyt čiernych rán v dôsledku podkožného krvácania. Častými boli aj sčernenie končekov prstov, vracanie krvi a horúčka.

Profimedia

3. Epidémia cocoliztli

Epidémia cocoliztli vypukla v polovici 16. storočia na juhu dnešného Mexika. Medzi jej príznaky patrili vysoká horúčka, bolesť brucha a krvácanie z telesných otvorov. Epidémia trvala päť rokov, bolo to medzi rokmi 1545-1550.

Do Mexika ju zavliekli kolonizátori z Európy (konkrétne zo Španielska) a v dôsledku toho mala obzvlášť devastačný účinok na miestne domorodé obyvateľstvo, ktoré nemalo vypestovanú dostatočnú imunitu.

Už v roku 1521 Španieli na územie bývalej Aztéckej ríše dovliekli kiahne, ktoré zabili viac ako osem miliónov pôvodných obyvateľov. Epidémia cocoliztli si vyžiadala viac ako 12 miliónov obetí. V roku 1576 sa epidémia vrátila a zabila ďalšie 2 milióny ľudí. Vedci si v tomto prípade nie sú úplne istí tým, čo bolo príčinou epidémie. Je však pravdepodobné, že išlo o druh salmonely.

Profimedia

4. Veľký londýnsky mor

Epidémia Veľkého londýnskeho moru zasiahla Anglicko v roku 1665 a trvala do roku 1666. Nákaza sa do Anglicka dostala pravdepodobne prostredníctvom obchodníkov, do úvahy prichádza najmä holandská obchodná loď, ktorá priplávala z Amsterdamu. Mor následne roznášali krysy.

Najväčší výskyt moru bol pozorovateľný v Londýne (odtiaľ aj názov), ale zasiahnuté boli aj iné časti Anglicka. Veľký londýnsky mor si vyžiadal 70- až 100-tisíc obetí. V prípade londýnskeho moru išlo o rovnaký typ nákazy, ako bola čierna smrť. Išlo o jej poslednú veľkú epidémiu na území Európy.

Profimedia

5. Epidémia žltej zimnice

V roku 1793 museli Spojené štáty americké bojovať s epidémiou žltej zimnice, ktorá mimoriadne silno zasiahla mesto Filadelfia. Choroba bola prenášaná komármi a prialo jej aj veľmi horúce a vlhké počasie toho leta. Celkovo si nákaza vyžiadala viac ako 5-tisíc obetí, ale mimo Filadelfie sa nerozšírila.

Mesto si mohlo vydýchnuť až s príchodom zimy, kedy sa nákaza konečne prestala šíriť.

Profimedia

6. Španielska chrípka

Španielska chrípka ničila svet v rokoch 1918-1920. Dodnes ide o jednu z najhorších pandémií v histórii. Spôsobil ju chrípkový vírus H1N1 a celkovo sa ním nakazilo asi 500 miliónov ľudí. Obetí bolo viac ako 50 miliónov, čo predstavovalo tri percentá ľudskej populácie. Medzi rizikové skupiny patrili prakticky všetci obyvatelia.

Chrípka zabíjala mladých aj zdravých, rovnako aj starších ľudí so slabšou imunitou (hoci v týchto skupinách bolo, paradoxne, menej úmrtí). Vedci neskôr zistili, že smrtnosť na tento nezvyčajne agresívny chrípkový vírus bola spôsobená až príliš silnou imunitnou reakciou organizmu.

Prišlo sa tiež na to, že devastačné dôsledky španielskej chrípky boli spôsobené aj nedostatkom miesta v nemocniciach, slabou hygienou a podvýživou.

Profimedia

Hoci si mnoho ľudí (vďaka názvu) myslí, že španielska chrípka začala v Španielsku, nie je to pravda. Počas prvej svetovej vojny bolo Španielsko neutrálnym štátom, a teda v ňom neplatila cenzúra. Správy o chrípke sa tak začali slobodne šíriť práve tam. Ľudia si ale mylne mysleli, že keďže Španielsko informovalo o chrípke ako prvé, nachádza sa v ňom aj samotné ohnisko nákazy.

7. Ázijská chrípka

Pandémia ázijskej chrípky trvala v rokoch 1957-1958. Išlo o kmeň vírusu H2N2 (nazývaný aj vtáčia chrípka) a prvýkrát bol zaznamenaný v Číne. Vírus sa nachádzal v divokých kačiciach, ale dokázal zmutovať, čím došlo k jeho prenosu na človeka. Chrípka sa postupne rozšírila aj do Spojených štátov a iných častí sveta. Medzi rizikové časti obyvateľstva patrili najmä starší ľudia.

Ázijská chrípka si vyžiadala približne 1-4 milióny ľudských životov.

Profimedia

8. Pandémia HIV/AIDS

Pandémia vírusu HIV začala na počiatku 80. rokov a trvá dodnes. Názov HIV je skratka pre Human immunodeficiency virus, v preklade teda vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Vírus spôsobuje závažné poruchy imunity a ochorenie AIDS.

Vírus sa najčastejšie prenáša telesnými tekutinami, najmä krvou či nechráneným pohlavným stykom (spermiami). K prenosu môže tiež dôjsť z tehotnej matky na dieťa. Pôvod vírusu je zoonotický, čo znamená, že sa na človeka preniesol zo zvierat (zmutoval prostredníctvom vírusov, ktoré napádajú rôzne primáty v Afrike).

Pri liečbe AIDS sa používajú antiretrovirálne lieky. Na ochorenie neexistuje oficiálne liečivo ani vakcína, hoci práve v tomto roku prišli správy o tom, že dvoch pacientov s AIDS sa podarilo vyliečiť. Na podrobnejšie informácie si však budeme musieť ešte počkať. Momentálne je vírusom HIV nakazených asi 40 miliónov ľudí.

Profimedia

9. Prasacia chrípka

Pandémia prasacej chrípky nastala v rokoch 2009-2010. Išlo o nový kmeň chrípkového vírusu H1N1 a prvýkrát sa objavil v Mexiku, odkiaľ sa veľmi rýchlo rozšíril do celého sveta. Medzi symptómy patria horúčka, kýchanie, kašeľ, znížená chuť do jedla a ťažkosti s dýchaním.

Do rizikovej skupiny patrili deti do 5 rokov, ľudia nad 65 rokov, ale aj mladí dospelí. Prasacou chrípkou sa nakazilo viac ako 1,4 miliardy ľudí, pričom vírus zahubil viac ako 545-tisíc ľudí. Dnes je už na tento typ chrípky dostupná účinná vakcína.

Profimedia

10. Epidémia eboly

Epidémia eboly vypukla v roku 2013 a trvala až do roku 2016. Ebolu spôsobuje ebolavírus. Ide o mimoriadne nebezpečný vírus, ktorý má veľmi vysokú smrtnosť. V roku 2013 sa objavil v západnej Afrike, konkrétne v Guinei. Rýchlo sa rozšíril do Libérie a Sierra Leone. Menší počet prípadov hlásili aj Spojené štáty americké a Európa. Nakazilo sa takmer 29-tisíc ľudí, pričom ich zomrelo viac ako 11-tisíc.

Na ebolu stále neexistuje vakcína, hoci vedci na nej usilovne pracujú. Ebolavírus pochádza zo zvierat (pravdepodobne z netopierov) a medzi príznaky nakazenia patria bolesti hlavy, horúčka, zvracanie či hnačka.

Profimedia

Ako hodnotíš tento článok?

Pridaj svoj komentár

Komentáre 0

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max 15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max 5mb
        *dané pole je potrebné vyplniť