Košičanka Marcela žije na Bali: Tu nemusíte ustavične bojovať s ľudským egom, zvykla som si aj na chilli a šváby

Energická Slovenka sa pred šiestimi rokmi presťahovala do Indonézie

Zdroj: Marcela Mattová, EMEFKA

Možno máš už aj ty dosť každodenného stereotypu a túžiš po zmene, len si ešte nenabral odvahu. V tom prípade ti môže ísť príkladom Košičanka Marcela Mattová. Sympatická blondínka nikdy nemala rada nudu, stereotyp a chladné počasie.

Naopak, miluje horúce slnko, cestovanie, jogu a adrenalín. Aj toto všetko zrejme prispelo k tomu, aby sa presťahovala do ďalekej Indonézie, konkrétne na ostrov Bali.

Povedala nám, prečo by si mal dať tejto destinácii šancu, aká je tam životná úroveň a načo by si mal byť pri návšteve pripravený. Okrem toho prezradila, ako si spomína na svoje začiatky na exotickom ostrove a čo najviac miluje na Bali.

Marcela Mattová

Prečo si sa rozhodla opustiť rodné Slovensko a odišla si žiť do zahraničia? 

Moje začiatky života v Indonézii sú spojené s magickým ostrovom Jáva. Mala som 27 rokov, žila a pracovala som v Bratislave ako takmer normálny dospelý človek. Do mesta Jogjakarta, ktoré je tak absurdné a nevšedné, ako len moja duša potrebovala, ma priviedol osud a podanie žiadosti na štúdium tradičného indonézskeho tanca. Počas tohto roka na univerzite som často odlietala na Bali a postupom času som si tento ostrov zamilovala.

Našla som si tam skvelých priateľov, ktorých už po rokoch považujem v podstate za rodinu. Po skončení školy som tri mesiace študovala jogu a urobila si učiteľský kurz. Nasledovne som začala učiť v Košiciach, fakt sa mi to páčilo a vďaka joge som spoznala veľa skvelých ľudí. No úprimne, žiť v krajine, kde slnko niekedy nevyjde ani 3 týždne, a potom dostať výplatu 160 eur bolo pre mňa minimálne depresívne.

A tak som sa chytila „jedinečnej“ ponuky pracovať na festivale „Bali Spirit“. Aby sme sa pochopili, ide o dobrovoľnícku prácu, vlastne ja som platila im za to, že tam môžem pracovať. No predstavovalo to pre mňa skvelú šancu vrátiť sa späť do tepla, tak som neváhala a kúpila si letenku.

20 minút po kúpe letenky sa mi ozval kamarát a ponúkol mi prácu v Ázii a zároveň preplatil celú sumu za letenku. Takže to bol začiatok číslo dva. Života som sa nikdy nebála a išla som si bezhlavo za tým, čo chcelo moje srdce. Dnes je to už vyše šesť rokov, odkedy som opustila Slovensko.

Ako si spomínaš na svoje začiatky?

Škoda, že sa nedá preniesť na papier to obrovské teplo, ktoré pociťujem, keď spomínam na svoje štúdium na Jáve. Bol to najkrajší rok môjho života, totálny extrém v porovnaní s tým, čo som poznala doposiaľ. Nepamätám si ani na jeden kritický moment, počas ktorého by som oľutovala svoje rozhodnutie.

Je pravda, že som spávala na zemi, zvykala si na šváby a na úplne odlišnú mentalitu v krajine, kde aj kúpiť obyčajný šraub je challenge. No mala som (a stále mám) obrovské šťastie na ľudí, vyhýbali sa mi infekcie, ani vlasy mi nevypadali, početné groteskné nehody na motorke som prežila a na chilli som si tiež zvykla. Čiže všetko na „jedničku“ (smiech).

View this post on Instagram

#manatwork

A post shared by Marcela Mattova (@le_passionfruit) on

Čo sa ti na Bali páči a čo naopak nie?

Páči sa mi počasie, život pri oceáne, džungľa, sloboda, to, že sú tu najlepšie reštaurácie na svete za dostupné sumy, nekonečný výber fitnesscentier a športových i nešportových aktivít. Páči sa mi, že tu kúpim mango, iba keď je mango sezóna, milujem to, že tu žijú zaujímaví ľudia s alternatívnym pohľadom na život. Páči sa mi, že Balijčania majú na prvom mieste svoje náboženstvo, ktoré by som opísala ako estetické, voňavé a nepochopiteľné.

Páči sa mi to, že tu nemusím toľko plánovať a nikto to odo mňa ani neočakáva. Veď, koniec-koncov, v indonézskom jazyku neexistuje minulý ani budúci čas. Všetko je tam prítomnosť a neriešia tu tisíc obáv, nepociťujú strach z toho, že zomrú od hladu, čo prináleží tropickej krajine a to je také… úžasné. A čo nemám rada? Záleží to od toho, či ovulujem alebo menštruujem (smiech).

Ako sa správajú k cudzincom? V čom sa ich nátura líši od Slovákov? Bolo pre teba ťažké prispôsobiť sa tamojšej kultúre?

Indonézania sú milovania hodný národ, ak som nevstala ľavou nohou. Vtedy sú nenávidenia hodní. Ale nie, žartujem, sú naozaj kúzelní. Je obrovská úľava ráno vstať a byť zahrnutá úsmevmi.

Tu na rozdiel od západného sveta nie je každý predavač jadrový fyzik – je veľmi príjemné nebojovať konštantne s ľudským egom… A zvykla som si pomerne rýchlo a ľahko, asi som bola v minulom živote Indonézanka (smiech).

Kvôli čomu by si odporučila navštíviť Indonéziu?

Je to krajina, ktorá je zložená zo 17 500 ostrovov, čiže pestrosť tejto obrovskej zeme sa podľa mňa nedá za jeden ľudský život kompletne spoznať. Každé nové miesto, ktoré navštívim, ma prekvapí svojou jedinečnou atmosférou, svojskou mágiou a prírodnou krásou. Sú tu surreálne miesta, pri ktorých sa vám zastaví dych a máte pocit, že vás prehodili na inú planétu.

Načo by si tu mali turisti dávať pozor?

Obrovská výhoda celej juhovýchodnej Ázie je taká, že je tu pomerne bezpečne. Pokiaľ človek ostáva triezvy a prítomný, myslím, že tu nehrozí nejaké špecifické nebezpečenstvo. Ľudia sú pohostinní a ochotní pomôcť. No príroda je divoká, žije tu kadečo a sme na tzv. „fire ring“, čiže sopečná aktivita môže byť pre mnohých odstrašujúca.

Marcela Mattová

Ako dlho cvičíš jogu a ako ti to pomáha po fyzickej a psychickej stránke?

Jogu praktizujem už asi 12 rokov a udržiava ma flexibilnou a silnou. Nie iba fyzicky, ale hlavne psychicky. Rada tancujem a hýbem sa, čiže jogu kombinujem aj s inými aktivitami, ako napr. beh. Mojou momentálnou vášňou sú hodiny Brazilian Body, kde za 60 minút nemám priestor na inú myšlienku, ako na to, či tú hodinu prežijem do konca (smiech).

Ako inak ešte tráviš voľný čas?

Najdôležitejšie veci môjho súkromného života sú ľudia v mojom okolí a jedlo. Rada tvorím rukami, starám sa o opravy môjho domčeka a vyrábam napríklad šperky a oblečenie.

Aká je tu kuchyňa? Musela si si zvykať na tamojšie jedlá? Jedia Indonézania zdravšie ako Slováci?

Indonézska kuchyňa je výborná, no určite nie zdravá. Základom je ryža a čokoľvek vyprážané, samozrejme, dostatočne naložené v chilli. Jedia však aj veľa čerstvého tropického ovocia. Tu na Bali nájdete reštaurácie zo všetkých kútov sveta, takže jeden deň jem mexickú kuchyňu, druhý deň japonskú a potom napríklad gruzínsku. Toto je naozaj úžasná časť môjho života na Bali.

Chýba ti na Bali naše Slovensko? Čo konkrétne, okrem priateľov a rodiny, samozrejme…

Na Slovensko sa vraciam vždy v lete a stále sa úprimne teším. Navždy ostane mojím domovom, stále tam mám aktívne a hlboké priateľstvá. Čiže, nepovažujem sa za človeka, čo vymenil domov, ja mám domovy dva. Okrem priateľov a rodiny mi chýba červené víno, syry a horalky (smiech). Taktiež jesenná prechádzka v lese a snowboard.

Ako je to s financiami a životnou úrovňou na Bali? Je tam ťažké prežiť? Ceny podnájmov, bytov, strava…

Ceny sú rozmanité, ak sa rozhodnete žiť ako lokálny robotník, zaplatíte si ubytko do sto eur a obed za jedno euro. Ak chcete dosahovať životný štandard bohatého Austrálčana, rátajte aj s tisíckami eur za ubytovanie na mesiac.

Asi najdrahší obed, ktorý som na Bali mala, ma vyšiel 25 eur, čiže v porovnaní so zvyškom sveta je to veľmi akceptovateľné. No ceny na Bali neustále rastú, nemôžem povedať, že by som míňala menej ako v Európe. Skvelé sú ceny za rôzne procedúry, napríklad masáž, hairspa a podobné slasti. Stalo sa to už súčasťou môjho života a v Európe by mi tento luxus za dostupné ceny skutočne chýbal.

Keď premýšľaš o budúcnosti (čo bude o takých 10, 20, možno 30 rokov), vidíš sa na Bali, na Slovensku, či niekde úplne inde?

Na túto otázku nemôžem povedať inak, ako netuším. Ak by som sa o 10 rokov ocitla tam, kde sa vidím teraz, s týmito skúsenosťami a momentálnym nastavením mysle, nevnímala by som to ako úspech, ale skôr opačne. Mrzelo by ma, že som sa nechala zaslepiť ilúziou vlastného intelektu a olúpila samú seba o nepoznané príležitosti, ktoré mal pre mňa život pripravené.

Snažím sa čo najviac žiť v prítomnosti, užívať si každú sekundu v zdravom tele a príliš veci neplánovať… ako spieva John Lennon: „Život sa deje, kým si ty zaneprázdnený jeho plánovaním.“

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré! 🙂

Reagujte!
Grr Grr
0
Grr
Fuuj Fuuj
0
Fuuj
Fňuk Fňuk
1
Fňuk
Jeej Jeej
14
Jeej
Uups Uups
1
Uups
Haha Haha
0
Haha
Woow Woow
5
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Vtipné spôsoby, akými sme si kedysi dávali najavo, že sa nám niekto páči

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME