5. Národný dress code
Bhután má celonárodný dress code, ktorý sa v niektorých končinách krajiny dodržiava prísnejšie ako v tých ostatných. Mužský mundúr sa nazýva gho a pozostáva z rúcha, ktoré siaha do úrovne kolien a látkového opaska. Oblečenie pre ženu sa nazýva kira.
Sú to šaty dlhé až po členky, na spodnej polovici opásané veľkým obdĺžnikom z tkanej látky. Ako indikátor spoločenského postavenia v Bhutáne môže slúžiť šál. Obyčajní ľudia nosia biele šály, mnísi a tí vyššie postavení zase žlté.
6. Zákaz fajčenia
V júni roku 2012 vyšiel v krajine zákon, ktorý zakazuje užívanie tabakových výrobkov na verejných priestranstvách v akejkoľvek forme. Zákaz sa taktiež vzťahuje na jeho výrobu a predaj. Obyvatelia Bhutánu si teda k poobednej kávičke cigaretu nedoprajú, zato holdujú inému nezdravému a mierne halucinogénnemu potešeniu – arekovému orechu.
Všetci to tam žujú ako žuvačku. Tých najväčších priaznivcov takýchto orechov poznať už zdiaľky podľa tmavých zubov (naozaj tmavých, pozri sa len na vlastné riziko na tomto obrázku) a pier zafarbených na oranžovo.
7. Ako to funguje na cestách
Bhutánčania si na autá veľmi nepotrpia, čomu jasne napovedá aj fakt, že sa ich tam na 800-tisíc obyvateľov nachádza len niečo okolo 80-tisíc. Títo ľudia holdujú vidieckemu spôsobu života, a teda preferujú iné spôsoby prepravy. Tejto skutočnosti sa podmaňuje aj stav ich cestných komunikácií.
Cesty v Bhutáne sú príšerné, neudržiavané a kľukaté. Semafory by ste tu hľadali márne, a to dokonca aj v hlavnom meste. Všetky dopravné značenia, s ktorými sa na tamojších cestách stretnete, sú maľované ručne.
8. Žiaden internet
Bhután sa dištancuje od okolitého sveta a od jeho moderných vymožeností tým dupľom. Preto nie je žiadnym prekvapením, že bola krajina tou poslednou na svete, do ktorej dorazila televízia a internet. Ten bol dokonca do roku 1999 úplne zakázaný a zákaz sa zrušil až v momente, keď vtedajší kráľ pochopil, že nemôže svojich obyvateľov izolovať navždy.
