Celým menom Margaret Natalie Smith sa narodila 28. decembra 1934 v Ilforde v Essexe. Matka Margaret Hutton pochádzala zo Škótska a pracovala ako sekretárka. Otec Nathaniel Smith pôsobil ako patológ na Univerzite v Oxforde. Jej rodina sa presťahovala do Oxfordu, keď mala iba štyri roky. Starší bratia Alistair a Ian sa venovali rôznym profesiám. Ian študoval architektúru.
Margaret navštevovala Oxford High School do svojich 16 rokov, potom začala študovať herectvo v Oxford Playhouse. V sedemnástich rokoch debutovala ako Viola v hre Dvanásta noc. Neskôr sa objavila v inscenáciách, ako napr. Popoluška, Rookery Nook či Inšpektorova vláda. V tom istom roku vystúpila v televíznom programe Oxford Accents. V roku 1956 debutovala aj na Broadwayi v revue New Faces of ’56.
O rok neskôr hrala po boku Kennetha Williamsa v muzikálovej komédii Share My Lettuce. V roku 1962 získala ocenenie Evening Standard za herecký výkon v hrách The Private Ear a The Public Eye. Laurence Olivier ju spozoroval v hre The Double Dealer a pozval ju do National Theatre Company v Old Vic. Po boku Dereka Jacobiho a Michaela Gambona sa stala súčasťou divadla.
Kritici tvrdili, že medzi ňou a Olivierom existovala rivalita. V roku 1963 si zahrala v dráme The V.I.P.s s Richardom Burtonom. Prvú nomináciu na Oscara získala nakoniec za film Othello, kde hrala práve s Olivierom. Objavila sa aj v snímkach Go to Blazes, The Pumpkin Eater a Young Cassidy. V roku 1967 hrala Beatrice v komédii Veľa kriku pre nič, ktorú odvysielala britská televízia.
Záznam z komédie Veľa kriku pre nič považovali za stratený, no v roku 2010 sa objavil
Maggie Smith získala prvého Oscara za hlavnú úlohu vo filme The Prime of Miss Jean Brodie až v roku 1969. Vanessa Redgrave hrala túto postavu na londýnskych doskách, zatiaľ čo Zoe Caldwell zvíťazila na Tony Awards v New Yorku. Kritici vyzdvihli Smith za jej bravúrny výkon. Greg Ferrara označil film za jednu z najlepších britských snímok desaťročia. Herečka zaň získala cenu BAFTA.
V roku 1970 účinkovala v inscenácii Hedda Gabler od Henrika Ibsena. Za tento výkon získala druhú cenu Evening Standard Theatre Award. V roku 1975 stvárnila Amandu Prynne v komédii Private Lives na Broadwayi. Kritici chválili jej talent. The New York Times ocenili jej mimiku a fyzickú komiku. Táto rola jej priniesla nomináciu na Tony Award. Počas 70. rokov sa objavila v The Carol Burnett Show.
V roku 1972 hrala Augustu Bertram vo filme Travels with My Aunt. Získala tretiu nomináciu na Oscara. Neskôr účinkovala v snímkach Love and Pain and the Whole Damn Thing či Murder by Death. Vincent Canby ocenil jej výkon. V roku 1978 hrala v Death on the Nile. V tom istom roku sa objavila s Michaelom Cainom vo filme California Suite. Táto úloha jej vyniesla druhú sošku Oscara a prvý Zlatý glóbus.
V minulosti sa povrávalo, že Michael Caine údajne varoval Michaela Palina, že mu Maggie Smith ukradne film The Missionary. Na jeho slová neskôr došlo. V rokoch 1976 až 1980 účinkovala na festivale Stratford Shakespeare Festival v Kanade. Predstavila sa ako Kleopatra a Titania. V roku 1979 sa vrátila na Broadway v hre Night and Day od Toma Stopparda. Smith získala ďalšiu nomináciu na Tony Award.
Najproduktívnejšie obdobie Maggie Smith
V roku 1981 sa objavila vo filme Quartet, ktorý mal premiéru v Cannes. Smith získala nomináciu na cenu BAFTA za postavu Lois Heidler. Stvárnila bohyňu Thetis vo filme Clash of the Titans. Maggie Smith získala nomináciu na cenu BAFTA TV za výkon v All for Love (1983). V roku 1984 získala cenu BAFTA za výkon v čiernej komédii A Private Function. Počas nakrúcania začalo ohrozovať štáb prasa.
Maggie ho musela doslova preskočiť, aby unikla do bezpečia. V tom istom roku sa objavila v snímke Lily in Love. V roku 1985 stvárnila Charlotte Bartlett vo filme A Room with a View. Snímka získala osem nominácií na Oscara. Smith získala piatu nomináciu na Oscara a tretiu cenu BAFTA. V roku 1987 nasledovala štvrtá cena BAFTA za film The Lonely Passion of Judith Hearne.
V tom istom roku sa objavila v A Bed Among the Lentils zo série Talking Head. O 4 roky neskôr hrala Granny Wendy vo filme Hook. Objavila sa ako matka predstavená vo filme Sister Act. Získala aj nomináciu na cenu Emmy za rolu vo filme Suddenly, Last Summer (1993). V roku 1993 hrala Lady Bracknell v hre The Importance of Being Earnest. Taktiež sa objavila v The Secret Garden a získala nomináciu na cenu BAFTA.
V roku 1995 stvárnila vojvodkyňu z Yorku vo filme Richard III a v roku 1999 získala už piatu cenu BAFTA za výkon vo filme Tea with Mussolini. Účinkovala v The Last September. V roku 1999 hrala Miss Mary Shepherd v The Lady in the Van. V televíznej adaptácii David Copperfield hrala Betsey Trotwood a získala nomináciu na cenu BAFTA aj cenu Emmy.
Profesorka Minerva McGonagallová navždy v našich srdciach
V roku 2001 sa Maggie Smith prvýkrát objavila na strieborných plátnach ako profesorka McGonagallová v sérii Harry Potter. J. K. Rowling chcela, aby sa na projekte podieľala spolu s Robbiem Coltranom (Hagrid). V roku 2016 počas propagácie filmu The Lady in the Van spomínala na spoluprácu a kamarátstvo s Alanom Rickmanom. Ocenila jeho herecký talent a ich spoločné chvíle plné humoru.
V roku 2001 účinkovala taktiež v britskej mysterióznej dráme Gosford Park, ktorú režíroval Robert Altman. Herecké obsadenie zahŕňalo aj jej kolegu Michaela Gambona, Helen Mirren a ďalších. Stvárnila grófku z Trenthamu, za čo získala šiestu nomináciu na Oscara. V roku 2002 si zahrala v Divine Secrets of the Ya-Ya Sisterhood po boku Sandry Bullock.
Neskôr opäť spolupracovala s Judi Dench na divadelnej hre The Breath of Life. V roku 2003 získala svoju prvú cenu Emmy za výkon v televíznom filme My House in Umbria. Získala aj nomináciu na Zlatý glóbus. V roku 2005 si zahrala v čiernej komédii Keeping Mum. V roku 2007 sa predstavila v hre The Lady from Dubuque, kde si získala uznanie kritiky.
Hrala aj v televíznom filme Capturing Mary ten istý rok! V roku 2009 sa objavila vo filme From Time to Time a o rok neskôr hrala v snímke Nanny McPhee and the Big Bang.
Čo projekt, to nominácia na ocenenie za výkon Maggie Smith
V rokoch 2010 až 2015 stvárnila postavu Violet Crawley v britskom seriáli Downton Abbey. Séria si získala obrovskú popularitu a jej výkon sa stal veľmi obľúbeným u divákov. Táto úloha jej priniesla tri ceny Emmy, Zlatý glóbus a štyri ceny SAG. V roku 2015 oznámila, že šiesta séria bude jej posledná. V roku 2012 hrala Muriel Donnelly v komédii The Best Exotic Marigold Hotel po boku Judi Dench a Deva Patela.
Film zožal obrovský úspech, čím si vyslúžil pokračovanie v roku 2015. V tom istom roku hrala v režisérskom debute Dustina Hoffmana Quartet, kde účinkovali aj Tom Courtenay a Michael Gambon. V roku 2013 účinkovala tiež v National Theatre Live: 50 Years On Stage spolu s Michaelom Gambonom a Judi Dench. Iba o rok neskôr sa objavila v romantickej komédii My Old Lady.
V roku 2015 získala nadšené recenzie od kritikov za výkon vo vyššie spomínanom filme The Lady in the Van, ktorý mal premiéru na festivale v Toronte. Kate Muir z The Times ocenila jej presvedčivý prejav. Film režíroval Nicholas Hytner a Smith získala nominácie na Zlatý glóbus aj cenu BAFTA.
Posledné kariérne roky
V roku 2018 sa Smith objavila v britskom dokumente Nothing Like a Dame, ktorý zachytával rozhovory medzi ňou, Judi Dench, Eileen Atkins a Joan Plowright. Film získal pozitívne recenzie a v USA vyšiel pod názvom Tea with the Dames. V tom istom roku prepožičala hlas profesorke McGonagallovej v hre Harry Potter: Hogwarts Mystery.
V roku 2019 sa v kinách objavil film Downton Abbey, kde sa opäť vrátila k divácky populárnej postave Violet Crawley. Film mal veľký komerčný úspech a zarobil 194,3 milióna dolárov. V pokračovaní Downton Abbey: A New Era z roku 2022 si úlohu zopakovala. V roku 2019 sa po jedenástich rokoch vrátila na divadelné dosky v monodráme A German Life, kde stvárnila sekretárku Josepha Goebbelsa.
Kritika ocenila jej presvedčivý výkon a získala šiestu cenu Evening Standard za najlepšiu herečku. V roku 2021 účinkovala aj v adaptácii detskej knihy A Boy Called Christmas na Netflixe. O dva roky neskôr si zahrala v írskom filme The Miracle Club spolu s Kathy Bates a Laurou Linney. Film rozprával príbeh skupiny žien, ktoré sa vydali na púť do Lúrd.
V roku 2023 bola oznámená jej účasť na filmovej adaptácii hry A German Life. V októbri toho istého roku sa objavila ako jedna z tvárí kampane Loewe’s SS24 pre-collection. O rok neskôr sa zdravotný stav Maggie Smith zhoršil a 27. septembra 2024 zomrela.
Čo ste možno (ne)vedeli o Maggie Smith?
Mala dvoch manželov – herca Roberta Stephensa a dramatika Beverleyho Crossa. Z prvého manželstva má dvoch synov, Chrisa Larkina a Tobyho Stephensa, a taktiež aj 5 vnúčat. V januári 1988 jej diagnostikovali Basedowovu chorobu, kvôli ktorej podstúpila rádioterapiu a operáciu očí. Počas The Sunday Telegraph v roku 2007 oznámila, že jej diagnostikovali rakovinu prsníka.
V roku 2009 sa objavili správy, že sa úplne zotavila. V júli 2012 sa stala patrónkou Medzinárodnej asociácie pre glaukóm, neskôr známej ako Glaucoma UK. Taktiež finančne podporovala charitu, rôzne kampane na pomoc ľuďom či divadlá po Veľkej Británii.
Maggie Smith zomrela 27. septembra 2024 v Chelsea and Westminster Hospital v Londýne vo veku 89 rokov. Kráľ Karol III. vydal vyhlásenie, v ktorom ocenil jej prínos a označil ju za národný poklad. Britský premiér sir Keir Starmer ju tiež nazval „národným pokladom“. Pohreb sa konal 4. novembra 2024 v súkromnom rodinnom kruhu v krematóriu Mortlake v Londýne.
