Vincent van Gogh, Sylvia Plath, Kurt Cobain či Heath Ledger. Čo ich spája? Okrem toho, že išlo o mimoriadne talentovaných umelcov, majú spoločné aj to, že v súkromnom živote sa borili s psychickými problémami, depresiami či závislosťami. Tieto ťažkosti v prípade prvých troch menovaných vyústili v samovraždu, v prípade štvrtého v nechcené predávkovanie sa liekmi proti úzkosti a nespavosti.

S týmto javom sa stretávame pomerne často, no dnes sa budeme venovať najmä štúdii od psychológa Jamesa C. Kaufmana. Umelci, či už spisovatelia, básnici, maliari alebo herci, majú okrem veľkého talentu aj rôzne problémy v osobnom živote, prípadne trpia depresiami či inými psychickými ochoreniami.

Psychológovia a iní odborníci sa dlho zaujímali, či v prípade vysoko kreatívnych ľudí existuje predpoklad, že sú náchylnejší na rôzne duševné choroby. Prípadne aj to, či ich choroba nejakým spôsobom vplýva na ich kreativitu.

Dôvody

Prečo to tak je? Veľkú rolu zrejme hrajú genetické faktory, ako aj vývoj osobnosti v závislosti od prostredia, v ktorom títo ľudia vyrastajú. Nie je žiadnym tajomstvom, že kreatívni ľudia sú vo všeobecnosti citlivejší a empatickejší.

Na druhých môžu pôsobiť čudácky či samotársky. Osobnostne ide väčšinou o introvertov, ktorí sa orientujú skôr na osamelé aktivity a nepotrebujú častú spoločnosť iných ľudí. Majú bohatý vnútorný svet a nezriedka oplývajú veľkou fantáziou. Ich citlivosť je ale zároveň dvojsečnou zbraňou. Nie sú totiž takí odolní voči stresovým situáciám, aj malé problémy sa ich silno dotýkajú a veľa vecí si až príliš pripúšťajú.

Ako sme zmienili v úvode, psychickými chorobami trpelo (či trpí) mnoho dnes už notoricky známych umelcov, z ktorých mnohí boli považovaní za géniov. Zároveň treba dodať, že hoci niektorí z nich mohli vo svojej duševnej chorobe nájsť inšpiráciu, nedá sa povedať, že by samotné ochorenie ich kreativitu stimulovalo. Naopak, väčšinou bolo prekážkou a tvoriť mohli len v čase, keď sa cítili psychicky dobre.

Zároveň sa prišlo na to, že umelecké aktivity dokážu psychicky chorým ľuďom výrazne pomôcť prekonať ťažké obdobia. Sem nepatria len známi umelci, ale aj obyčajní ľudia. Tento spôsob liečby sa nazýva arteterapia.

Poetky náchylnejšie k psychickým chorobám

Zaujímavou štúdiou v tomto smere je tá od psychológa Jamesa C. Kaufmana, ktorú predstavil v roku 2001 a nazval ju Sylvia Plath effect (teda efekt Sylvie Plath). Kaufman týmto názvom označuje fenomén, podľa ktorého sú básnici a poetky oveľa viac vystavenejšie riziku psychického ochorenia. Názov termínu odkazuje na svetoznámu poetku Sylviu Plath, ktorá väčšinu svojho života bojovala s ťažkou depresiou, na ktorú sa niekoľkokrát liečila. Svoj život napokon vo veku 30 rokov ukončila samovraždou.

Podľa Kaufmana sú hlavne poetky náchylnejšie na psychické ochorenia než iní umelci. Toto tvrdenie sa opiera o analýzu 1 629 spisovateľov, u ktorých sa zisťovalo, či trpia nejakým druhom duševného ochorenia. Prišlo sa na to, že spisovateľky, a najmä poetky vykazovali oveľa väčšiu skúsenosť s depresiami, úzkosťami či inými podobnými ochoreniami.

Tento fakt potvrdili aj dve ďalšie štúdie. Okrem Sylvie Plath poznáme veľké množstvo spisovateliek a poetiek, ktoré sa počas svojho života trápili s nejakou duševnou chorobou (najčastejšie depresiou). Spomenúť môžeme napríklad cenenú dramatičku Sarah Kane, poetky Aldu Merini, Anne Sexton, Alejandru Pizarnik či prozaičku Virginiu Woolf. Kane, Sexton, Pizarnik a Woolf svoje životy ukončili samovraždou.

Psychické ochorenia sa však nevyhýba ani mužským spisovateľom či básnikom. S depresiami dlhé roky bojovali takí významní autori, ako John Kennedy Toole, David Foster Wallace, básnik a prozaik Richard Brautigan či básnik John Berryman. Všetci menovaní spáchali samovraždu.